Náš hlas silnie, ale stále sa tvárime, že vládne Brusel

Bolo to v stredu, keď francúzsky prezident Emmanuel Macron dokončil prejav pred Európskym parlamentom a slova sa chopil elegán s okuliarmi.

Začal zdvorilými vetami vo francúzštine, potom prešiel do angličtiny. Vysvetľoval i zákonnitosti strategických vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva, oblasť, ktorú má ako podpredseda eurokomisie na starosti.

Spomenul som si na prezidentské voľby, v ktorých Maroš Šefčovič, trochu z donútenia, bojoval v smeráckom drese o kreslo hlavy štátu. Tá rola mu nesedela a možno aj on sám je rád, že sa prezidentkou stala Zuzana Čaputová.

Keď som ho teraz videl v plnej sláve pred europarlamentom, kde zastupoval predsedkyňu eurokomisie Ursulu Von Der Leyenovú, hovoril som si, že takto je to správne. Že tu je Šefčovič najmocnejší Slovák všetkých dôb napriek tomu, že za základ dobrej angličtiny vďačí štúdiu v Moskve na konci osemdesiatych rokov.