V českom Třebíči, kde žije a podniká, však neinvestuje len do tepla. Dlho opustený priemyselný komplex na výrobu obuvi, ktorý rozbehli ešte Baťovci a po revolúcii ho neudržal pri živote najbohatší Čech Petr Kellner, tam prebudováva na nové bývanie, podnikanie i voľný čas. Podobných projektov má v meste viacero. Pod jeho taktovkou môže ukážková slovenská tepláreň vo svojich mestách rozbiehať obdobné aktivity.
Bola kúpa vyše polovice teplárenskej siete, ktorá zostala po Z. Kocurovi, viac o tom, že ste chceli jeho deťom pomôcť udržať firmu pri živote, alebo to vnímate hlavne ako investíciu do perspektívneho aktíva?
Priateľ Zbigniew, s ktorého stratou som sa dodnes úplne nevyrovnal, vybudoval veľmi perspektívnu firmu. Biomasu dostal až do desiatky slovenských miest. Zatiaľ čo ja vykurujem iba Třebíč, on do pekného náhrdelníka nazbieral viac korálikov. Primárne som však hlavne nechcel, aby jeho deti zostali v podniku samy a aby ich nejakí lovci firiem oň nejako obrali. Deti si ma zavolali, aby som im poradil, čo ďalej s firmou. Povedal som im, aby dali minoritu verným manažérom, čo rástli popri ich otcovi. A ostatné nech si nechajú. No ony chceli, aby som majoritu kúpil ja. Chceli mať istotu hotovosti. Tak som to prijal a deťom zostala pätina firmy. Z českého teplárenského živnostníka sa tak stal česko-slovenský. Keby k tej tragédii neprišlo, zrejme sa na Slovensko nikdy neposuniem.
Profily nominovaných sme uverejňovali postupne od 17. augusta. Hlasovanie bolo spustené 19. októbra a skončilo sa 2. novembra. Víťaza sme vyhlásili 8. novembra na slávnostnom večeri TREND TOP 2016.
Investor roka 2016 - profily nominovaných
Po prelome milénia rozbiehal Z. Kocur biznis s biomasou aj na základe vašich rád a skúseností. Čo pritiahlo k tomuto biznisu vás?
Ako vyštudovaný agronóm som pôvodne pracoval na družstve. Aj dnes chovám len tak pre radosť zopár koní. Vždy ma však priťahovala výroba energií. Po revolúcii som pri Třebíči postavil dve malé vodné elektrárne. Za energiami z biomasy som neskôr cestoval do Rakúska, Fínska či Holandska. K biomase ma pritiahla túžba byť nezávislý od dovozov palív z cudziny. V Třebíči sme na tom dnes už tak, že nezamrzneme, ani keby do Česka prestal úplne prúdiť plyn a mesto by zvonku nedostalo žiadnu elektrinu. S vedením mesta to nazývame – Třebíč ostrov života. Keď niekam chodím na domové schôdze a dodnes od majiteľov bytov počúvam, že oni už dlho majú svoj plyn, žasnem. Len im opakujem, že Česko takmer žiaden plyn nemá a má len prípojku na ruský plyn. Keby však teplo z biomasy zároveň nebolo lacnejšie ako teplo z tradičnejších palív, nejdem do toho. Třebíč má dnes medzi porovnateľne veľkými českými mestami druhú najnižšiu cenu tepla. O málo lacnejšie sú iba Pardubice s prebytkovým teplom z veľkej elektrárne Opatovice. Tie najdrahšie sú od nás drahšie zhruba až o polovicu. Inak o tom, že v biomase môže uspieť aj Zbigniew, ma presvedčilo už to, keď k nám do Třebíča na prelome milénia prvýkrát priviedol zo Slovenska svojich zákazníkov na naše kotly. A predviedol im takú ich prezentáciu, akú som dovtedy ešte nevidel.
Máte v súčasnosti v Národnej energetickej nejakého svojho človeka aj z Třebíča alebo plne dôveruje dlhoročným slovenským manažérom firmy Ivanovi Ďuďákovi a Ildikó Starabovej, ktorí v nej tiež vlastnia takmer tretinu?
Plne im dôverujem. Bez nich by som do toho ani nešiel, lebo sám až tak nepoznám teplárenstvo na Slovensku. Firmu budovali so Zbigiewom. A ak teraz firmu aj spoluvlastnia, budú mať voči nej ešte väčšiu zodpovednosť.
Chceli by ste časom ponúknuť priestor na prácu v Národnej energetickej aj deťom Z. Kocura, aby sa tiež dostali medzi lídrov?
Syn Viktor študuje jadrovú fyziku a je po otcovi excelentný matematik. Ak bude chcieť byť vo firme, bude to veľmi vítané. A dcéra Tamarka zasa začína študovať ekonómiu, cez ktorú si firmu tiež postráži.
Aké sú vaše ďalšie plány s Národnou energetickou?
Slovensko dnes nie je natoľko zateplené ako Česko. Keď sa tu zatepľovanie rozbehne, budeme mať najviac práce s tým, aby sme pre naše existujúce teplárne našli nových odberateľov, čo nahradia zníženie odberov zateplených zákazníkov. Toho, kto ešte v meste od nás teplo nemá, oslovíme s našou zaujímavejšou ponukou. A, samozrejme, budeme sa na Slovensku pozerať aj po ďalších mestách. Už teraz sú niektoré rozpracované.
Richard Horký (53)
Zdroj: Maňo Štrauch
Po vyštudovaní Agronomickej fakulty na brnianskej Vysokej škole poľnohospodárskej pracoval pár rokov na poľnohospodárskom družstve v rodných Hrotoviciach neďaleko Třebíča. Po páde socializmu začal v regióne podnikať v oblasti energetiky. Postavil dve malé vodné elektrárne a začal vyvíjať a predávať kogeneračné jednotky a kotly na biomasu pod strechou firiem Tedom a TTS. Neskôr postupne prevzal a na biomasu prebudoval celé třebíčske teplárenstvo. Tento rok sa stal aj majoritným vlastníkom najväčšej slovenskej siete teplárni na biomasu Národná energetická.
Teplárenstvo na báze biomasy chvália makroekonómovia práve preto, že je najracionálnejšou vetvou obnoviteľných zdrojov energií. Lebo teplo z dreva či slamy je lacnejšie ako teplo zo zemného plynu. A príprava palív v regiónoch vytvára aj pracovné miesta. Je to však biznis, ktorý aj dobre zarába?
Keby to nezarábalo, tak to nerobíme. Celé teplárenstvo je však veľmi regulovaným biznisom, ktorému štát diktuje, aké zisky ešte sú primerané a aké už nie. Navyše na Slovensku sa dá z tepla tvoriť profit ešte oveľa menej slobodne ako v Česku. To zo strany štátu nie je dobré. Lebo ak sa niekto snaží, mení technológie a sám si chystá aj biomasu, tak mu štát dovolí zarobiť plus mínus toľko, ako keď len niekto berie plyn z Ruska a neinvestuje. Štát demotivuje byť lepším, lacnejším. Od vedenia Národnej energetickej viem, že len zhruba tri percentá tržieb vedia premieňať na zisky. To nie je práve terno. Oveľa viac však politici voči zeleným teplárňam zlyhali, keď dovolili na drevnú štiepku stavať aj veľké elektrárne, ktoré ju zobrali práve malým mestským teplárňam. I keď tým elektrárňam musia spotrebitelia za ich drahšiu zelenú elektrinu ešte doplácať. Politici podporili drahé zelené projekty rozbiehané ich kamarátmi – veľkými finančnými investormi. Tí chceli len veľké elektrárne, ktoré iba zapoja do celonárodnej siete. Nechcú prácne budovať menšie teplárenské projekty, ktoré vytvárajú v regiónoch oveľa viac práce.
V akej miere orezali elektrárne na biomasu priestor pre lacnejšie teplo?
V Česku spaľuje stará uhoľná elektráreň Hodonín 280-tisíc ton drevnej štiepky ročne. Na elektrinu tam z nej účinne využijú len tretinu. Zostatkového tepla predá elektráreň len zlomok, lebo ho má kvantum a väčšina len vyletí chladiacou vežou preč. Keby sa tá štiepka dala teplárňam, vykúri osem takých miest, ako je takmer 40-tisícový Třebíč. A to máme v Česku ešte niekoľko podobne veľkých elektrární na biomasu, a tak dohromady „zožerú“ zhruba tretinu českej štiepky. To je niečo strašné. Na Slovensku sú tiež tri veľké elektrárne na biomasu – v Bardejove, Topoľčanoch a Žarnovici –, ktoré jej dohromady spália štvrť milióna ton. Azda sa k nám teplárom tá biomasa, ktorá dnes končí v elektrárňach, vráti späť aspoň potom, čo im vypršia pätnásťročne obdobia vyšších garantovaných cien. Bez barličiek skončia. Jedine, že by si ľudia stojaci za nimi zasa niečo u politikov vylobovali. To by bola len ďalšia pohroma.
Národná energetická dlho bežala len na drevnej štiepke z lesov, nedávno ste však spustili aj prvú tepláreň na slamu z polí v Trebišove. Môže raz slama na Slovensku preskočiť aj drevo a vo veľkom tak budú biomasou kúriť nielen lesnatejšie oblasti, ale aj agrárne nížiny?
Pole dá slamu každý rok. Les drevo raz za 70 či 80 rokov. V slame je ešte väčší potenciál ako v štiepke.
Ako by podľa vás mali Slovensko či Česko ďalej rozvíjať obnoviteľné energie, aby to bolo už len rozumné?
Dnešná cena fotovoltických panelov je už taká nízka, že sa ich s istou, nie až takou veľkou dotáciou oplatí dávať na strechy rodinných domov. Poďme do malých projektov, keď všetku tú elektrinu zo slnka spotrebujú samotné rodiny. Ešte väčší zmysel to bude dávať, ak sa v budúcnosti rozšíria elektromobily. Rodiny si ich nabijú z vlastných panelov. Ale opakujem, robme slnko iba cez malé projekty, ktoré neobsadzujú polia a vysokonapäťové vedenia. Vidím to tak, že pomerne rýchlo prídu časy, keď chlap, čo nedá na strechu panely, bude v krčme pred ostatnými na smiech. A, samozrejme, vďaka konkurencieschopným cenám môže ísť ďalej aj mestské teplárenstvo na báze biomasy. Myslím racionálne projekty, keď si mesto samo chystá palivo na blízkych poliach či v lesoch, a tak ešte aj zamestná svojich ľudí.
Zdroj: Maňo Štrauch
Národná energetická má v Hriňovej okrem dominantného teplárenstva aj jednu malú vodnú elektráreň a v Hnúšti slnečné kolektory na teplo. Chcete slovenskú skupinu viac posúvať aj do iných oblastí zelených energií?
Vodné elektrárne blokujú ochranári a rybári. Teplárne pre nás zostanú gro. Veľkú perspektívu vidíme so slovenským manažmentom aj v premene tepla na chlad. V lete môžeme byť s naším chladom cenovo oveľa zaujímavejší ako klasické klimatizácie na elektrinu. V Trebišove uvažujeme aj o výrobe tepla z geotermálnych prameňov, lebo tamojšie územie nimi oplýva. V Česku sú horúce pramene oveľa skromnejšie ako na Slovensku.
Národná energetická začala ešte za života Z. Kocura chystať posun aj do ukrajinského teplárenstva. Chcete v tom pokračovať?
Aj ja sám som už dlhšie chystal prienik na Ukrajinu. Teraz tie rozpracované veci iba spojíme. O Ukrajinu máme rozhodne záujem. Je to obrovský trh s obrovskými zdrojmi biomasy len kúsok od nás. Už nechcú byť závislí od plynu z Ruska a to je práve šanca pre biomasu. Pre vojnu na východe krajiny sa však na tamojšie projekty teraz nedá zohnať bankové financovanie. Zatiaľ sme tam predali len dva kotly na dve obrovské farmy s kurčatami. Na každej je milión kurčiat, a tak sme každej dodali až päťmegawattový kotol. Tam sú to úplne iné projekty ako u nás. V súčasnosti rokujem vo Ľvove s jednou univerzitou, ktorá sama potrebuje šestinu tepla pre celý Třebíč.
Neobávate sa úplatkárstva na Ukrajine?
Bez partnerstiev so serióznymi domácimi Ukrajincami je to obrovské riziko. Panuje tam taká korupcia a podvádzanie, že Slovák či Čech, ktorý nepozná prostredie, môže radšej peniaze, ktoré chce investovať na Ukrajine, spáliť len tak na dvore. Tak sa aspoň zohreje a ušetrí čas.
Sú aj ďalšie krajiny, kam by ste sa chcel posunúť s teplárenským biznisom?
Nejaké aktivity už vytvárame aj v Rusku. Ideme tam predávať naše české kotly na biomasu.
V krajine, čo má množstvo vlastného zemného plynu? Ani
Rusi nemajú donekonečna na to, aby doma dotovali plyn. Aj v Rusku je už záujem o teplo z biomasy.
V Třebíči investujete nielen do teplárenstva, ale z opustených priemyselných areálov budujete nové mestské zóny s kanceláriami, bytmi, škôlkami i miestami na voľný čas. V neďalekých Dukovanoch renovujete tamojší zámok na hotel, reštauráciu i múzeum. Zarábajú vám aj tieto investície alebo ich skôr beriete tak, že niečo chcete urobiť pre región?
Hlavne si takto vytváram priestor pre nových odberateľov tepla. V čase výrazného zatepľovania a úspor energií ani iná cesta na udržanie biznisu nie je. Za pätnásť rokov, čo vykurujem Třebíč, sa tu zatepľovalo veľmi výrazne, no mestu stále dodávame rovnakých vyše 350-tisíc gigajoulov. Práve kvôli tomu, že som už aj developer a sám lákam nových zákazníkov. A, samozrejme, keď chcem, aby kupci mojich bytov s nimi boli naozaj spokojní, musím im postaviť aj škôlku, park či posilňovňu. Ak chcem zostať teplár, musím robiť aj developera. Aj teraz v meste staviame desiatky rodinných domov. Zamestnávam tridsať stavbárov. Aj to, že už roky máme v Třebíči pri sídle našich teplární pre deti informačné centrum fyziky, astronómie, environmentalistiky a obnoviteľných zdrojov energií s najmodernejšími projekciami, nie je o tom, že sa potrebujem ukazovať. Vychovávam si tak budúcich zákazníkov na rozumnejšie energie. Počas predchádzajúceho školského roku naše centrum navštívilo 14-tisíc ľudí. V tom najbližšom ich azda bude 20-tisíc. A čo dukovanský zámok? To bol taký sen. Keď mala moja rodina vždy najviac tak menšie domčeky, prečo si nezájsť na rodinnú oslavu do reštaurácie na našom vlastnom zámku? Ale aj zámok sa obaľuje teplárenským biznisom. Ak ho chcem vykurovať výhodne, musím si tam spraviť iba vlastnú kotolňu. A keď už do toho idem, bude väčšia, lebo na ňu lacnejšie napojíme aj blízke verejné budovy i rodinné domy.
Je možné, že do podobných rozvojových projektov so vzdelávaním či modernými obytnými zónami by ste investovali aj v slovenských mestách?
Nikdy nehovorím nikdy. Je to o tom, ako je s nami ochotná spolupracovať samospráva. Vo vedení Třebíča som našiel pochopenie aj na širší rozvoj aktivít.
V čom je dnes podnikanie v Česku zásadne iné ako na Slovensku?
Predpisy aj dane sú podobné. Teda okrem teplárenstva, ktorému Slovensko škrtí zisky na ďalší rozvoj ešte viac ako Česko. Ale aj vďaka podobnému jazyku, histórii a mentalite, kde inde by sa mi posúvalo ľahšie ako na Slovensko. Dodnes hovorím, že náš ČEZ nikdy nemal skúšať svoje dobrodružné investície na Balkáne a mal dať všetko radšej na získanie Slovenských elektrární. V minulosti boli tie dve energetiky pohromade, tak sa to malo obnoviť. Hlavné však je, že na Slovensku, ako aj v Česku je množstvo špičkových podnikateľov, ktorí z ničoho vybudovali parádne firmy. Teraz ide o to, aby na nás politici ďalej nevalili administratívu a nechali nás tvoriť.
Ako výrazne sa v českom biznise pozdvihla etika po nástupe novej generácie smelších prokurátorov, ako je Lenka Bradáčová?
Zlepšuje sa to. Ale je to aj výsledok toho, že od revolúcie už ubehlo štvrťstoročie, a tak sa podnikatelia stihli dobre spoznať, v kom čo je. Podvodníkov a špekulantov je čoraz menej, lebo s nimi nikto nechce robiť.
Ako sa pozeráte na úplatkárstvo v Česku?
Na niektoré naše projekty máme aj európske fondy, ale ja som pri nich s prístupom českých úradov spokojný. Ak sa žiadosť napíše naozaj svedomite, tak podporu podnikateľ v pohode získa. A aspoň čo sa pamätám, v našom biznise to tak bolo vždy. Ako je to však v iných oblastiach, do toho nevidím. Ale pozrite sa na Davida Ratha [bývalý český politik]. Ten si istý čas myslel, že je majster sveta, a dnes sedí. „Kmotrov“ už u nás nevidno.
Čo vám v podnikaní najviac prekáža?
V Česku, ale asi aj na Slovensku je dnes veľkým problémom nedostatok pracovníkov pre priemysel. Ako jedinú možnosť vidím nalákať k nám pracovitých ľudí z Ukrajiny. Odbory sú proti tomu, lebo rady by na uzavretom trhu práce tlačili mzdy nahor, ale odtiaľto už pre nedostatok ľudí odchádzajú koncerny. To trápi aj domácich podnikateľov. Ukrajinci sú ideálne riešenie, lebo sú nám blízki. Zakarpatská Ukrajina bola súčasťou medzivojnového Československa. Doba ukrajinskej mafie je už dnes dávno preč, a práve z najbližšieho Východu môžeme získať ľudí do našej medicíny, IT i priemyslu. Sám mam asistentku Ukrajinku a Ukrajincov máme aj medzi našimi stavbármi. V našich krajinách je ešte jeden veľký problém. Máme politikov, čo sa nesprávajú zodpovedne a sľubujú voličovi to, čo chce počuť. To je cesta do pekla. Rád by som tu aj s mojimi deťmi dožil. Nie aby som musel raz emigrovať. Veď kde je dnes Grécko s tým svojím roky pestovaným populizmom! Naši populistickí politici nie sú zodpovední k svojej krajine ani k jej občanom.
Do bodky plnené sny makroekonómov
Národná energetická ukázala, že aj zelená energetika sa dá robiť výlučne racionálne. Slovenská sieť teplární na biomasu Národná energetická, ktorú jej zakladateľ – slovenský Poliak Zbigiew Kocur – rozbehol popri predajcovi kotlov Intech Slovakia, je zďaleka najmenšou firmou, ktorú TREND predstaví v premiérovom ročníku súťaže Investor roka.
Zbigiew Kocur Zdroj: archív Intechu
Jej ročne tržby presahujú len dvadsať miliónov eur a zamestnáva necelé dve stovky ľudí. No práve ona v najväčšej miere plní pôvodné racionálne predsavzatia biznisu s obnoviteľnými energiami. Mnohé tunajšie projekty slnečných či bioplynových elektrární síce potešili ekológov a o niečo znížili aj závislosť Slovenska od dovozu plynu, ropy či uhlia z Ruska, no zároveň zvýšili firmám i ľuďom účty na elektrinu. Sú totiž násobne drahšie ako iné technológie výroby energií na báze neobnoviteľných zdrojov. Navyše slnečné a veterné elektrárne nestálou výrobou závisiacou od vrtochov počasia neraz preťažujú rozvodné siete až do úrovne blackoutov.
Za rozumnú cenu
Biznis model Národnej energetickej ako lídra domácej výroby tepla z biomasy je iný. Jej teplárne, ktoré za uplynulých desať rokov rozbehla v desiatke slovenských miest od Kysuckého Nového Mesta až po Trebišov, nie sú drahšie ako staršie teplárne na plyn či uhlie. Žiadne barličky od politikov v podobe garantovania vyšších cien výkupu však na rozdiel od zelených elektrární nepotrebujú. Ich teplo z biomasy je zhruba o pätinu lacnejšie ako od tradičných konkurentov. Navyše partnerský Intech pripravuje pre Národnú energetickú v lesoch a na poliach v okolí jej miest potrebné palivo. Príprava paliva živí v skupine vyše pol stovky ľudí. Nie ako keď niekto zastavia kus poľa slnečnými panelmi, ktoré treba len občas skontrolovať.
Národná energetická dnes v desiatich slovenských mestách vykuruje biomasou už 16-tisíc bytov a množstvo úradov, verejných budov i fabrík. A po investíciách do kotlov a rozvodov za 44 miliónov eur patrí do prvej päťky najväčších výrobcov tepla v krajine.
Najnovším úspechom skupiny je to, že po dlhšom rozvoji teplární na drevnú štiepku spustila tento rok do prevádzky aj prvú tepláreň na menej rozšírenú slamu. Stálo ju to desať miliónov eur a prešla na ňu v Trebišove, ktorý leží v nížinatej oblasti s mnohými poľami, a nie v lesnatejších regiónoch ako iné mestá, kde je skupina aktívna. Desiatka jej teplární ročne spáli už nielen 55-tisíc ton drevnej štiepky, ale aj šesťtisíc ton slamy.
Dobré ani smrť nezastaví
Z. Kocur pritom Intech i Národnú energetickú budoval úplne od piky. Vyštudovaný programátor začal predajom kotlov. Aby mu slovenské mestá naozaj verili, že to okrem uhlia a plynu ide aj s biomasou, sám na ukážku kúpil a prebudoval prvú tepláreň v Hriňovej. Teplárenstvo sa mu zapáčilo a postupne sa presadil s biomasou aj v ďalších mestách. Aj vďaka tomu, že netrval na kúpe kotolní a rozvodov, stačil mu aj ich dlhodobý prenájom. Pred dvoma rokmi Z. Kocur tragicky zomrel po nehode na stavbe. Firma však ukázala svoju silu a zmysluplnosť, ide ďalej a chystá ďalšie nové projekty.
Zo zosnulého majiteľa firma v dedičskom konaní prešla na jeho syna Viktora a dcéru Tamaru, ktorí ešte len študujú na vysokých školách. Deti dnes už v sieti teplární držia iba po desať percent akcií. Podiely od nich kúpili dlhoroční manažéri. Súčasný generálny riaditeľ Národnej energetickej Ivan Ďuďák má 19 percent jej akcií a ekonómka Ildikó Starabová deväť percent.
Ivan Ďuďák Zdroj: Maňo Štrauch
Najväčší 52-percentný podiel v skupine od detí kúpil dlhoročný priateľ a poradca ich otca Richard Horký. Ten len v jednom meste, moravskom Třebíči, vykuruje až desaťtisíc bytov. Navyše má aj vlastný vývoj a výrobu kotlov na biomasu, ktoré po Slovensku predáva aj Intech. Energetický biznis R. Horkého zamestnáva v Česku tristo ľudí a dosahuje tržby viac ako dvadsať miliónov eur. Ide o vizionára, čo môže Národnú energetickú posunúť nielen do šírky, ale aj k väčšej pestrosti rozvíjaných biznisov. Sám totiž nie je len teplárom, ale investuje do širšieho rozvoja života v Třebíči.
Partneri projektu:
|
|
Official image partner:
