Národ sporiteľov

Slováci rovnako ako ostatní Európania začali v krízových rokoch sporiť viac. Krátko pred Vianocami revidované čísla Štatistického úradu SR o použití národného dôchodku dokonca ukázali, že v roku 2010 Slováci sporili ešte viac, než sa myslelo. Miera úspor dosiahla v roku 2010 najvyššiu hodnotu za ostatnú dekádu, keď sa dostala na desať percent. Dokumentuje podiel toho, čo zostane z príjmu po spotrebe v pomere k príjmom (očistené o penzijné úspory). Pred revíziou bol tento parameter pod siedmimi percentami.

Už samotný fakt, že ľudia míňajú zo svojho príjmu pomerovo najmenej, by bol zaujímavý. No analytici centrálnej banky upozornili na to, že úspory sa už predvlani nepremietali tak ako obvykle do finančných aktív domácností. Teda do vkladov v banke, fondov či poistných produktov. Medzi vývojom úspor a finančných aktív netradične vznikla medzera. Kam Slováci svoje peniaze zastrčili, nevedia rozlúsknuť žiadne štatistiky. Národná banka Slovenska (NBS) v decembrovom bulletine len zvažovala niekoľko možností. Jednak podľa nej Slováci mohli investovať viac do drahých kovov, ukladať viac do zahraničných bánk či cenných papierov alebo kupovať zahraničné nehnuteľnosti. Alebo sa až tak veľa nestalo a za „zmiznutými“ peniazmi je nedokonalosť dát. Pretože podľa centrálnych bankárov štatistika tržieb nezachytáva napríklad rast internetových obchodov. Tržby v maloobchode môžu byť preto podhodnotené.