Napätie medzi mocnosťami stúpa, svet zaplavujú sankcie a protisankcie

V druhej dekáde 21. storočia znie takmer neuveriteľne, že svetový obchod, dodávateľsko-odberateľská previazanosť regionálnych blokov a takmer voľné prúdenie kapitálu po celej planéte nedokážu zabrániť eskalácii sankčných a protisankčných úderov. Obzvlášť vtedy, keď sa sankciami začínajú vzájomne vyhrážať aj tradiční transatlantickí spojenci.

Exteritorialita

Nečakanou rozbuškou schopnou vznietiť politické a hospodárske vzťahy medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou sa stal princíp extrateritoriality. Stojí na ňom nový americký zákon, zaoberajúci sa tým, ako čeliť protivníkom svetovej veľmocenskej jednotky pomocou sankcií (Countering America’s Adversaries Through Sanctions Act). Zo 435 poslancov Snemovne reprezentantov s hlasovacími právami zdvihli ruku proti len traja.

V stočlennom Senáte iba dvaja. Zdrvujúce pomery 419 : 3 a  98 : 2 zahnali prezidenta Donalda Trumpa do roly štatistu. Mohol odmietnuť položiť pod tento zákon svoj podpis, ale v oboch komorách by jeho prípadné veto hravo prelomili a utrpel by mediálnu hanbu.

Druhého augusta ho s nevrlým výrazom tváre podpísal a pridal dve poznámky. V prvej ho nazval „vážne chybným“ a umyl si nad ním ruky tvrdením, že ho odobril „v mene národnej jednoty“. V druhej ho označil za „výrazne chybný“ s námietkami, že viaceré jeho pasáže oberajú hlavu štátu o ústavné právomoci pri vedení zahraničnej politiky. Pozorovateľom v bruselskej centrále Európskej únie udieralo do očí čosi, na čo šéf nemeckej diplomacie Sigmar Gabriel a rakúsky premiér Christian Kern, ale aj hovorca francúzskeho ministerstva zahraničných vecí – a nielen oni – poukazovali už pred dvoma mesiacmi. Na rozširovanie prvku extrateritoriality, teda uplatňovania amerického práva za hranicami Spojených štátov vrátane donucovacích prostriedkov a trestných opatrení voči nespolupracujúcim zahraničným subjektom.

Oklieštenie prezidenta

Sedemdesiatstranový dokument si berie na mušku tri krajiny spadajúce pod nálepku protivníkov: Severnú Kóreu, Irán a Rusko. Hlavný dôraz kladie bez pochýb na zostrovanie sankčných opatrení proti Rusku. K existujúcemu balíku z jari 2014 v odpovedi na pripojenie Krymu k Ruskej federácii a na jej účasť v ozbrojenom konflikte na Donbase pribudli ďalšie. Opäť zacielené do veľkej miery na ruskú energetiku a špeciálne budovanie plynovodných sietí. V sekcii, venovanej energetickej bezpečnosti Ukrajiny, sa Washington stavia proti budovaniu plynovodu Nord Stream 2 „vzhľadom na jeho škodlivý dosah na energetickú bezpečnosť Európskej únie a na rozvoj trhu s plynom v strednej a východnej Európe“.

Autori zákona zakotvili do jeho stanov neobmedzenú časovú platnosť a čosi ešte závažnejšie. Prísne stanovenie spôsobu akejkoľvek zmeny, novelizácie či zrušenia platnosti tohto kontroverzného dokumentu. Nepostačí na to výnos prezidenta, pokiaľ ho neschvália obe komory Kongresu. Takéto oklieštenie kompetencií prezidenta v Bielom dome ešte nezažili. Niet divu, že sa prezident posťažoval na drakonické obmedzenie kompetencií šéfa exekutívy pri uzatváraní dohôd, čo „prispeje k zbližovaniu Číny, Ruska a Iránu“. Donald Trump nevôľu netajil ani na sociálnej sieti Twitter: „Naše vzťahy s Ruskom sú na rekordne nízkej a nebezpečnej úrovni“, za čo „môžete poďakovať Kongresu“.

Počet sankcií voči iným krajinám
(1970 – 2013)

Únia presne nevie, na čom je

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

• Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
• Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
• Menej reklamy na TREND.sk

Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa