Nanič zimy, suchá, povodne...Na čo sa pripraviť?

O dôvodoch, prečo je príroda nestabilnejšia ako napríklad pred sto rokmi, sa môžu viesť rozsiahle vedecké aj nevedecké debaty. K čoraz väčším dôsledkom prírodných katastrof prispieva aj rastúca urbanizácia – teda koncentrácia ľudí a majetku na určitých miestach. Pribúda zraniteľná infraštruktúra. Klimatológ Milan Lapin z Univerzity Komenského v Bratislave na grafe ukazuje, že aj keď napríklad na extrémne prívalové zrážky (nad 100 milimetrov za deň) boli bohatšie 50. roky, dnes sú škody na majetkoch počas záplav vyššie. „Povodne pred päťdesiatimi alebo sto rokmi a dnes sa nedajú porovnávať. Charakter krajiny sa mení. Na jednej strane ľudia stavajú obydlia aj v ohrozených územiach, na druhej strane sa stavia nová zraniteľnejšia infraštruktúra, ale aj protipovodňové hrádze,“ vysvetľuje.