Namiesto bankrotu prevzal zodpovednosť za nebezpečné hračky. A jeho firma prežila

Hoci na Francúzskej riviére nie je o milionárov núdza, tento rok hostilo Monte Carlo podnikateľské špičky, ktorých firmy dosiahli kumulatívne tržby dvadsať miliárd eur a zamestnávali stotisíc ľudí. Okrem víťazov národných súťaží, ktoré už štvrťstoročie organizujú jednotlivé pobočky globálnej poradenskej spoločnosti EY, prišli podujatie podporiť aj šéfovia svetoznámych firiem, ktorých výrobky využívajú mnohí Slováci – Paul Polman z Unileveru či šéf rodinného podniku na výrobu kávy Guiseppe Lavazza.

Klenotom bolo vystúpenie britskej právničky a obhajkyne ľudských práv Amal Clooneyovej. „Dva milióny detí utečencov zo Sýrie nechodia do školy. Nemôžeme nad celou touto generáciou len tak mávnuť rukou,“ vyhlásila v záverečnom vystúpení podujatia a požiadala podnikateľov o pomoc pri zabezpečení online vzdelávania detí cez tablety.

Inovácie ako téma

Slovensko reprezentoval Patrick Hessel zo spoločnosti c2i, ktorá patrí medzi svetovú špičku vo výrobe kompozitných materiálov pre automobilový priemysel. P. Hessel zaujal už pred začiatkom súťaže, keď ho šéf EY Mark Weinberger na sieti LinkedIn označil za skvelý príklad inovatívneho podnikateľa.

Bez šancí nebol ani u zahraničných novinárov. Vzhľadom na tohtoročnú tému inovácií ho viacerí žurnalisti radili medzi piatich adeptov na triumf, napríklad spolu s Ilkka Paananenom, lídrom fínskeho herného štúdia Supercell.

Horúcim tipom bol tiež Japonec Nobumasa Tsutsui, ktorý sa kvôli svojej deväťročnej dcérke s nevyliečiteľným srdcovým ochorením vrhol na vývoj umelého srdca. A hoci svoje dieťa napokon nezachránil, jeho medicínske zariadenia pomáhajú v liečbe tisícok pacientov.

Slovenský víťaz Patrick Hessel (vpravo) riskoval hnev ochranky, aby monackému kniežaťu Albertovi II. prepašoval darček Zdroj: EY

Príbeh utečenca

Panel porotcov zložený z finalistov predchádzajúcich ročníkov však rozhodol inak. Najsilnejší odkaz našli v príbehu Mannyho Stula – výrobcu hračiek z Austrálie. Narodil sa v nemeckom utečeneckom tábore, kam jeho rodičia, poľskí Židia, utiekli pred komunistickým režimom. Po ďalšej emigrácii do austrálskeho Perthu vyrastal Manny v chudobnej komunite vysťahovalcov a snažil sa čím skôr osamostatniť a zbohatnúť.

Namiesto školy dal prednosť práci na stavbách v austrálskom buši. Kým väčšina robotníkov zárobok v nudnej pustatine prepila, jemu sa podarilo vo veku 25 rokov získať kapitál na rozbeh obchodu s darčekovými predmetmi. Podnikanie v jednom z najizolovanejších veľkomiest sveta naučilo M. Stula všestrannosti a schopnosti myslieť inovatívne.

„Keď prišla kríza v sedemdesiatych rokoch, vymyslel som štetec na škrabkanie pupka pre muža, čo má všetko. Bola to škatuľka s malým štetcom na maľovanie, no predalo sa jej neuveriteľné množstvo. Dosiaľ som presvedčený, že ľuďom v ťažkých chvíľach pomáhajú lacné smiešne veci, ktoré si kúpia len preto, aby sa rozveselili,“ vraví pre austrálsky magazín Financial Review.

Druhá šanca

Za štvrťstoročie vybudoval M. Stul austrálsku trhovú jednotku s darčekovými predmetmi s ročnými tržbami cez dvadsať miliónov eur a mohol skončiť. Firmu kúpil veľký investor a M. Stul mal pred dôchodkom s miliónmi na účte. Namiesto pláží si však zvolil duchovnú púť po Indii, stal sa vegánom a potom odcestoval do Izraela hľadať nové obchodné príležitosti. V úžase nad prvými 3D tlačiarňami a solárnymi panelmi prišla ponuka na kúpu krachujúcej hračkárskej firmy Moose Toys v Melbourne. M. Stul to vzal, no čoskoro mal ľutovať.

Po prevzatí firmy začal s dovozom hračiek z Číny. Postupne však s obmenou zamestnancov i procesov menil kurz k vývoju originálnej produkcie. Medzi najúspešnejšie inovácie patrila Bindeez podobná našej hríbikovej mozaike. Drobné plastové guľôčky rôznych farieb sa vkladali do sitka a výsledný obrázok bolo možné poliať vodou, čím sa zafixoval a zmenil na hračku.

Bindeez získala v roku 2007 cenu najlepšej hračky Austrálie a masívnu popularitu v USA. V tom istom roku lekári zistili, že vážne problémy, s ktorými boli v oboch krajinách hospitalizované viaceré deti, spôsobilo práve prehltnuté guľôčky Bindeez.

Klinická smrť firmy

Guľôčky obsahovali toxický plastifikátor, ktorý po zmiešaní s vodou a slinami pôsobil ako párty droga. Objavili sa ďalšie prípady otrávených detí, dokonca s trvalými následkami. A hoci M. Stul dokázal, že za toxín je zodpovedná čínska fabrika, ktorá