Nalievať do ekonomiky peniaze, či ich škrtiť? Na stole sú rôzne riešenia

Ako čo najefektívnejšie rozbehnúť slovenskú ekonomiku po pandémii? Na túto otázku existujú rôzne odpovede. Spravidla platí, že v dobrých časoch treba šetriť, v zlých míňať. Situáciu dnes komplikuje to, že sme v posledných dvoch rokoch pred krízou ničili zdravie verejných financií a v súčasnosti mnohé firmy čelia krachu.

Dodatočný stimul

Slovenská ekonomika zažila vlani pokles o 5,2 percenta a potrebuje pomoc v objeme 2,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) poukazuje na to, že ekonomika bude podľa kľúčových prognóz tento rok podchladená, čo podľa nej teoreticky vytvára priestor na jednorazový dodatočný stimul až do výšky dvoch miliárd eur.

Nemá ísť len o finančnú pomoc pre najohrozenejšie podniky v čase pandémie, aj keď podľa marcového prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) by jej zvýšenie a rozšírenie privítalo 45 percent podnikateľov. Ekonomika bude podľa predsedu RRZ Jána Tótha v tomto roku v polospánku a nevyužije všetky kapacity naplno. To ponúka rôzne témy na diskusiu, aj keď politické opatrenia budú úlohou vlády.

Spomínaný fiškálny stimul by sa realizoval cez presun verejných investícií z budúcnosti do súčasnosti. „Ekonomika by nebola zbytočne podchladená, a keď sa začnú čerpať financie z fondu obnovy v roku 2022, môže hroziť až jej prehrievanie. Domáce verejné investície by zbytočne súťažili s eurofondmi a oživenými súkromnými investíciami v čase, keď bude problém nájsť voľné kapacity v ekonomike,“ vysvetľuje pre TREND J. Tóth.

Keďže menová politika so zápornými úrokovými sadzbami na strane poskytovania dodatočných stimulov je už takmer vyčerpaná, viac záleží na správnom smerovaní rozpočtovej politiky.

Možností je viac

Jednou z možností je podľa šéfa RRZ adresne podporiť najpostihnutejšie sektory. „Je dôležité, aby išlo výlučne o jednorazový stimul, nie trvalé zvýšenie výdavkov alebo zníženie daní. Takýto jednorazový stimul by nemusel zhoršiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, keby sa ochránila vyššia produkčná schopnosť ekonomiky,“ hovorí. Za ďalšiu možnosť považuje poskytnutie extra dotácií školstvu na podporu študentov.

Je dôležité, aby stimul nezaťažoval budúce verejné financie.

Štát by mal podporiť aj zahraničných investorov, myslí si Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov. „Veľký priestor vidíme v intenzívnejšej motivácii domácich i zahraničných firiem, aby investovali do moderných technológií. Keby ich štát viac motivoval, posilnilo by to našu konkurencieschopnosť,“ dodáva.

So znepokojením sleduje negatívne dôsledky pandémie takmer na každé odvetvie Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Tá súhlasí s vyššími vládnymi výdavkami na podporu ekonomiky, ktoré navrhuje RRZ, keďže niektoré sektory už skoro rok prežívajú v červených číslach.

„Keďže by išlo o jednorazový stimul, z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií by bol veľmi lacný, matematicky len na úrovni 0,03 percenta HDP,“ tvrdí Tomáš Malatinský, prezident asociácie.

Kritické hlasy

Samozrejme, najlepším riešením by bolo intenzívnejšie čerpať európske zdroje. Plán obnovy musí vláda poslať do Bruselu do konca apríla. Ten pre nás predstavuje zhruba šesť miliárd eur, nedočerpané eurofondy asi osem miliárd a budúce eurofondy trinásť miliárd eur.

Kritici plán obnovy nešetria. Zozbieralo sa viac ako 2 400 pripomienok k vyše 600-stranovému materiálu. Z toho viac ako 1 300 zásadných a vyše 50 hromadných. Dôležité z pohľadu verejných zdrojov bude doplniť správne vyčíslenie nákladov v porovnaní s podobnými projektmi v zahraničí a zabezpečiť nezávislé posúdenie čerpania, hovorí prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Solík.

„Tvorbe dokumentu nepredchádzala rozsiahla odborná diskusia, termín desať dní na jeho pripomienkovanie pokladáme za nedostatočný,“ podotýka. Vzhľadom na objem investícií a ich efektívne vynaloženie treba vykalkulovať ich návratnosť, keďže v konečnom dôsledku ide o úverové zdroje.

S presunom verejných projektov z budúcich rokov do súčasnosti nesúhlasí analytik Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Tvrdí, že už dnes verejná správa minie o tretinu viac ako v roku 2019. „Z toho, pochopiteľne, vyplýva zhruba sedemmiliardový deficit. Za zjavného prudkého rastu cien v niektorých segmentoch, napríklad pri stavebných materiáloch, považujem nalievanie ďalších miliárd za scestné,“ podotýka.

Štát v úlohe dobrého hospodára by mal podľa neho rozmýšľať inak a zamerať sa  na investície, ktoré prinesú najvyššiu pridanú hodnotu. „Nehovoriac o tom, že väčšina štátnych investícií smeruje do dvoch sektorov – stavebníctva a IT,“ dodáva. Otázne je, či existuje kapacita obstarávať efektívne viac projektov. Sú tu však aj ďalšie riziká.

„Nevieme efektívne míňať eurofondy, do toho nám príde šesť miliárd z plánu obnovy. Navyše popresúvame výdavky z budúcnosti. To znie ako dokonalý recept na neefektivitu a zahltenie niektorých sektorov verejnými zákazkami,“ konštatuje.

Dopyt už nedoženieme

Od 19. apríla sa uvoľňujú viaceré opatrenia pre biznis. Rozbehnú sa aj obmedzované sektory, napríklad cestovný ruch. „Tieto podniky sa nemusia obávať o dopyt. Spotrebitelia už dnes ‚sedia‘ na veľkých úsporách a túžia ich minúť práve tam. Je pravda, že niektoré firmy sa zavrú, ale je len otázka času, kedy ich opäť otvoria noví majitelia,“ podotýka analytik INESS.

Pokiaľ ide o rôzne schémy pomoci v čase pandémie, náš štát pomáha ekonomike sotva spolovice oproti priemeru EÚ. „Podľa odhadov rozpočtových rád Slovensko v rokoch 2020 – 2021 zatiaľ dáva priamu pomoc na úrovni troch percent HDP, pričom priemer EÚ je sedem percent HDP. To by však nemal byť hlavný argument, pretože dosah krízy na krajiny sa líši a situácia vo verejných financiách je rozdielna,“ konštatuje Ján Tóth.

Podstatná je momentálna makroekonomická situácia, odhad stavu podchladenia slovenskej ekonomiky. Predseda RRZ pripomína, že celý dopyt nebudeme môcť dohnať. Ľudia nebudú napríklad chodiť na dva obedy do reštaurácií ani budúcu zimu lyžovať dvakrát viac. Dôležité
podľa neho bude, aby prežili firmy, ktoré dané služby poskytujú, inak Slováci budú využívať služby v zahraničí, čo by bola škoda. Aj preto treba, aby ďalší finančný stimul štátu smeroval adresne  najpostihnutejších sektorov.

Hrozba skrytých insolvencií

Čoraz častejšie zaznieva, že firmám hrozí vlna bankrotov a konkurzov. V štatistikách sa to však ešte nestihlo prejaviť. V prvom štvrťroku 2021 zbankrotovalo 1 250 ľudí, čo medziročne znamená pokles o 65,6 percenta, uvádza spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau. Pokiaľ ide o konkurzy, tých bolo vlani vyhlásených celkovo 167 a povolených 22 reštrukturalizácií.

Čísla nie sú závratné, ale to zrejme neodzrkadľuje reálnu situáciu v praxi. Podľa prieskumu spoločnosti Coface rozdiel medzi očakávaným zhoršením finančného zdravia firiem a počtom insolvencií naznačuje, že je tu vysoký počet „skrytých“ insolvencií. „Existuje veľký počet podnikov v eurozóne, ktorých neúspech je len otázkou času,“ konštatuje generálny riaditeľ Coface pre Slovensko a Česko Ján Čarný. Nie všetky „skryté“ bankroty sa pritom prejavia už tento rok. Rozhodujúca bude kontinuita insolvenčných moratórií, opatrení pomoci firmám aj podpora zo strany bánk.