Najvyššiemu súdu hrozí exekúcia

Exekútor siaha na majetok spravidla neplatičom a firmám, ktoré si neplnia svoje záväzky. Ako kuriózna sa tak javí situácia, že chcel siahnuť na účet súdu, ktorý má v exekučných sporoch často posledné slovo a mal by predstavovať najvyššieho garanta spravodlivosti a dodržiavania povinností.

Kuriózna situácia to síce je, ale nie je nemožná. Najvyššiemu súdu hrozí exekúcia pre antidiskriminačné žaloby, vďaka ktorým vysúdili státisíce eur viacerí sudcovia, ktorí na ňom pôsobia. Ide o rozhodnutie staré niekoľko rokov. Vtedajší šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin sa voči nemu neodvolal. Štát však peniaze sudcom ani nevyplatil. Dvaja z nich si teraz svoju pohľadávky u zamestnávateľa začali uplatňovať práve cez exekúciu.

Frustrovaní sudcovia

„Koncom minulého roka bolo Najvyššiemu súdu doručené upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie dvoch oprávnených pohľadávok na stotisíc eur,“ potvrdil pre TREND hovorca Boris Urbančík. Exekučným titulom je podľa neho rozsudok Okresného súdu Bratislava I.

Ten priznal ešte v roku 2010 niekoľkým sudcom Najvyššieho súdu po stotisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy za diskrimináciu. V tom čase sudcovia podávali hromadne žaloby za to, že nemajú rovnaké špeciálne príplatky ako ich kolegovia na Špeciálnom trestnom súde, ktorí rozhodujú korupčné kauzy.

Stovky antidiskriminačných žalôb pribudli najmä potom, ako Ústavný súd konštatoval, že šesťnásobné príspevky k platom špeciálnych sudcov nie sú v poriadku. Štát ich neskôr znížil na dvojnásobok.

Sudcovia žalovali buď súdy, na ktorých pôsobia, ministerstvo spravodlivosti, alebo parlament, ktorý schválil podľa nich diskriminačný zákon. Mnohí z nich neskôr žaloby stiahli, najmä po kritike odbornej verejnosti aj politikov, že žiadať vysoké finančné odškodnenie od štátu nie je morálne. To však nebol prípad viacerých sudcov Najvyššieho súdu.

Okresný súd Bratislava I im priznal po stotisíc eur ako ujmu za to, že sa mali cítiť „frustrovaní“ pre nižšie platové ohodnotenie. „V očiach verejnosti vznikol dojem, že výkon práce nimi uskutočňovaný bol menej kvalitný, druhotriedny, prichádzali do styku s menej náročnými prípadmi, ktorých rozhodovanie nevyžaduje až takú vysokú úroveň odborných znalostí,“ zdôvodnil súd výšku priznaného odškodnenia. Mimochodom, napríklad obetiam trestných činov zvyknú súdy priznávať omnoho nižšie „bolestné“.

Odvolať sa mal Najvyšší súd

O žalobe rozhodovala sudkyňa Okresného súdu Bratislava I Patrícia Skotnická, ktorá pred nástupom do sudcovskej funkcie pracovala ako vyššia súdna úradníčka na Najvyššom súde. Denník Sme vtedy informoval, že diskriminačné žaloby dostala expresne na stôl doslova minúty po tom, ako ju