Spor spĺňal všetky atribúty prelomového prípadu. Týkal sa jednej z najväčších tunajších firiem – Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) a siahal ešte do čias, keď jeho akcionármi boli renomované zahraničné firmy francúzsky GdF a nemecký Ruhrgas. Navyše viedol do Holandska, kde si obaja zriadili spoločný podnik a dorubená daň z dividend SPP presahovala nezanedbateľných 15,4 milióna eur.

Drahá výnimka

Daňové súdne spory sú na Slovensku skôr výnimkou. Najvyšší súd v tomto prípade už druhýkrát posudzoval podnet žalobcu – SPP vo veci preskúmania a zrušenia dorubenia dane zo strany žalovaného – Finančnej správy. Postup daniarov v minulosti opakovane podporil Krajský súd v Bratislave. No vyššiemu súdu sa rozsudok znovu nepozdával. „Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,“ uviedla pre TREND kancelária predsedníčky súdu. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Po piatich rokoch

Spor sa vliekol po súdoch od júna 2010. Najvyšší súd aktuálny verdikt vyriekol 15. apríla, senátu predsedala Alena Poláčková. „Po prečítaní rozsudku mám pocit, že Najvyšší súd hľadal akékoľvek argumenty, aby na formálnom základe zrušil vecne veľmi dobre odôvodnené rozhodnutie krajského súdu,“ skonštatoval Radovan Pala, partner spoločnosti TaylorWessing e/n/w/c advokáti. Nižší súd pri svojich predošlých rozhodnutiach vychádzal z takzvaného look through approach – nazerať na „skutočného majiteľa dividend“ a nie na predstrčenú schránku.

Preklad ako argument

Podľa R. Palu hlavným argumentom Najvyššieho súdu bolo, že komentár k Modelovej zmluve OECD nebol publikovaný ako prameň práva v slovenskom jazyku. „A preto sa ním SPP pri neodvedení dane z dividend nemusel riadiť. Povahou išlo o medzinárodnú transakciu, takže striktne trvať na slovenskom preklade nie je celkom na mieste,“ dodáva. Za kontroverzný verdikt označila aj Renáta Bláhová, zakladajúca partnerka spoločnosti BMB Leitner. „Princíp nadradenosti obsahu nad formou by mal byť z pohľadu medzinárodného daňového práva v tomto čiernobielom prípade rozhodujúci.“ Samotní daniari sa vyjadrili tak, že finančný dosah a ich postup konania sú uvedené v právnom názore v rozsudku. „Finančná správa je ním viazaná a rešpektuje ho.“

Dividendy 2003

Celý spor siaha ešte do roku 2003. Vtedajší akcionári SPP – Ruhrgas Mittel- und Osteuropa a G.D.F. Investissements (vlastnili každý po 24,5 % akcií plynární, zvyšných 51 % vlastnil štátny Fond národného majetku) – si vo februári založili spoločný podnik Slovak Gas Holding (SGH) v Holandsku. Išlo o obchodnú spoločnosť, každý z vlastníkov vložil do jej základného imania po 9 000 eur. Predmetom spoločnosti SGH bolo získavanie, preberanie, držanie a scudzovanie podielov, práv alebo dokladov, ktoré oprávňujú na získavanie podielov v spoločnostiach aktívnych v oblasti trhu s plynom v strednej a východnej Európe vrátane SPP, opisuje sa v rozsudku Najvyššieho súdu.

Mimoriadne rozdelené

Na mimoriadnom valnom zhromaždení, konanom mesiac po vzniku firmy, sa na SGH previedli akcie SPP vlastnené zahraničnými akcionármi. Následne SGH rozdelila dividendy od SPP v sume 7,6 miliardy korún (252 miliónov eur pri konverznom kurze) medzi svojich dvoch akcionárov. Plynárne o dividendách rozhodli v júni toho istého roku. Po týchto udalostiach SGH uzatvorila zmluvy o pôžičke pre svojich dvoch akcionárov a v novembri rozhodla o vyplatení preddavkov na dividendy. Podľa Modelovej zmluvy OECD o zamedzení dvojitého zdanenia sú pritom dividendy oslobodené od zdanenia len ak akcionár vlastní aspoň 25-percentný podiel. Každému z pôvodných akcionárov by preto musel SPP z dividend zraziť a odviesť daň. Spoločný podnik v Holandsku tento minimálny podiel na daňové oslobodenie už dosahoval.

Bez súčinnosti

Žalobca – SPP namietal, že daniari pri určení dane použili aj informácie a dokumenty získané v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií, „ktoré si daňový úrad zaobstaral bez súčinnosti so žalobcom“. Tiež poukázal, že zatiaľ čo zmluvu s Holandskom Slovenská republika ratifikovala a je teda záväzná pre slovenské fyzické a právnické osoby, komentár k Modelovej zmluve OECD nebol ani zverejnený v Zbierke zákonov SR. Podľa názoru žalobcu preto „má len odporúčací charakter pred inou medzinárodnou zmluvou“ Aj z uvedených dôvodov Najvyšší súd odvolaniu SPP vyhovel, „nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie“. Pritom ešte v roku 2003 ministerstvo hospodárstva písomne požiadalo SPP o vyčíslenie, o akú výšku daní prišlo Slovensko kvôli nadobudnutiu akcií SPP spoločnosťou sídliacou v Holandsku.

Článok vyšiel v TRENDE 21/2015 s titulkom Rozsudok za 15 miliónov eur