Najväčšie zmeny v stavebnom sporení sa na ziskoch sporiteľní zatiaľ neodrazili

Stavebné sporenie zažilo vlani najväčšie zmeny v histórii svojho fungovania. Po novom štát nedotuje prémiou zmluvy nadpriemerne zarábajúcich ľudí. Percentuálna výška štátnej prémie zároveň klesla na polovicu. Výsledkom je, že stavebné sporenie už neláka toľko klientov ako v minulosti.

Z údajov Národnej banky Slovenska (NBS) vyplýva, že segment stavebného sporenia prvýkrát v sledovanej histórii, teda od roku 2004, zaznamenal medziročný pokles objemu vkladov. Vlani tri stavebné sporiteľne spravovali úspory, ktorých výška bola o 2,2 percenta nižšia než pred rokom. Celkovo pritom vklady v bankách rástli o 7,2 percenta, čo predstavuje 2,6 miliardy eur. Za poklesom vkladov v stavebných sporiteľniach možno hľadať práve zmeny v stavebnom sporení. Ešte v roku 2018 štát sporiteľom prispieval piatimi percentami z ich ročného vkladu. Maximálne im však vyplatil prémiu vo výške 66,39 eura. Kto chcel túto sumu získať, musel počas roka našetriť 1 327,80 eura.

Tri priemerné platy

Od januára minulého roka štátna prémia dosahuje už len 2,5 percenta z vkladov. Maximálna výška prémie síce vzrástla na 70 eur, no kto chce túto sumu získať, musí počas roka nasporiť aspoň 2 800 eur. Väčšina sporiteľov pritom mala problém dosiahnuť na najvyššiu prémiu už v minulosti. Jej priemerná výška v roku 2017 dosahovala 37,70 eura. V minulom roku to bolo už len 28,04 eura.

Pre sporiteľov môže predstavovať veľký problém aj ďalšie obmedzenie. Tým je stanovenie maximálneho príjmu, pri ktorom štát prémiu ešte vyplatí. Kto ju chce získať, nesmie zarábať viac ako 1,3-násobok priemernej mzdy. Vlani tak bol tento bonus určený len pre ľudí, ktorých hrubý príjem neprekročil 1 316,90 eura. Človek s takýmto platom dostáva v čistom na účet 986 eur.