Najsprofanovanejšie slovo, ktoré politici milujú

Aký je výraz, ktorý používa takmer každý politik na predvedenie svojej práce? Na ukázanie toho, že má víziu, ktorá prinesie zásadné zlepšenie fungovania spoločnosti? Odpoveď je jednoduchá: reforma.

V ostatnom čase sa na Slovensku stalo zvykom, že takmer každá zmena – veľká aj malá – sa označuje ako reforma, ktorá posunie Slovensko dopredu. Reforma nemocníc, reforma súdnictva, reforma školstva, reforma národných parkov a nad všetkým stojí veľká Matovičova daňovo-odvodová reforma. Takéto reformné Slovensko ešte nikdy nebolo. Dokonca ani za čias Mikuláša Dzurindu. Už o pár rokov tu bude radosť žiť. Alebo nie?

Asi nie, všetky reformy totiž narazili na stenu reality. A ak sa vôbec zrealizujú, tak iba v obmedzenej podobe. Vláda si totiž naivne myslela, že stačí prísť, vymyslieť si reformu a tú schváliť v parlamente. Bez ohľadu na všetkých a na všetko. Štát je však živý organizmus zložený z miliónov subjektov, z ktorých každý má svoje predstavy, ciele a zámery. Vláda sa rozhodla, že na tom nezáleží. Že nezáleží na tom, čo si ľudia myslia, čo chcú dosiahnuť a akou cestou chcú ísť. A tak od stola a pod tlakom miliárd eur prichádzajúcich z plánu obnovy vláda sama rozhodla, čo je pre Slovensko prospešné. Bez diskusie a bez podpory. Nie je preto prekvapením, že to dopadlo presne takto. Našiel sa politik, ktorý nespravil nič viac, len začal počúvať. Politický inštinkt Borisovi Kollárovi zavelil, že je čas na protirefromné ťaženie.