Premiér Robert Fico v prvom poryve ochranárskeho pudu vzal D. Kováčika pod ochranu tvrdením, že prokurátora považuje za „odborníka na svojom mieste“ a že „je to človek, ktorý si robí svoju prácu profesionálne“. Keď mu o deň neskôr došlo, že robí z ľudí idiotov obzvlášť drzým spôsobom a úplne nepotrebne, z prvej línie Kováčikových obhajcov vycúval vyhlásením, že premiér tu nie je na to, aby hodnotil prácu špeciálneho prokurátora, pretože ten „je podriadený generálnemu prokurátorovi“.
Zdroj: Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
V skutočnosti to s jeho podriadenosťou také jednoznačné nie je, ale eventualita, že by Jaromír Čižnár mohol poslať prokurátora Kováčika aspoň tam, kde je teraz Dobroslav Trnka, reálna je. Lenže to by musel byť pán generálny viac prokurátorom, ako je spolužiakom, čo sa mu zatiaľ nedarí.
J. Čižnár je veľmi dobrý, pokiaľ ide o okopávanie členkov kolegu Kováčika. Aj v tomto prípade to bol on, kto sa postaral, že Denník N dostal kľúčovú informáciu, aké skvelé skóre má šéf špeciálnych prokurátorov: 61 prípadov, 0 obžalôb. Podobne sa správal, keď išlo o vyšetrovanie kauzy Bašternák. Generálny prokurátor s málo skrývaným potešením verejnosti oznámil, že dozorujúci prokurátor Kováčik trestné stíhanie v tejto kauze zastavil „absolútne predčasne“.
Bol to J. Čižnár, kto presadil, že špeciálny prokurátor musí podávať správu za svoj „rezort“ v parlamente samostatne a nemôže sa skrývať vo veľkej správe generálneho prokurátora. Takých a podobných zlomyseľností by sa dalo spomenúť ešte oveľa viac. Lenže keď príde na lámanie chleba, teda na to, že by mal voči D. Kováčikovi spustiť ak nie trestné, tak aspoň disciplinárne konanie, tak obvykle vymäkne.
Pritom o podozrení, že si pán Kováčik špeciálne pridelil desiatky prípadov predovšetkým preto, aby osobne „zabezpečil, že v nich nebude podaná obžaloba“, hovoria dobre informované zdroje z polície a prokuratúry. Malý kopanec do členka mu preto mohol vrátiť aj samotný D. Kováčik, lebo skonštatoval, že „väčšinu jeho prípadov preskúmal aj generálny prokurátor a nenašiel žiadne pochybenia“. Samozrejme, keby J. Čižnár naozaj chcel, tak pochybenia nájde, ale iba za takú cenu, že by boli trestným stíhaním ohrození všetci, ktorým D. Kováčik poskytol a poskytuje prokurátorskú imunitu. A na to si pán Čižnár zjavne netrúfa.
V roku 2003 parlament ustanovil funkciu špeciálneho prokurátora, aby ústavní činitelia spadali pod neho. Malo sa tým zabrániť, aby ich generálny prokurátor chránil generálne. A výsledok je taký, že ich špeciálny prokurátor chráni špeciálne.
