Najskôr živnostník a potom eseročka. Dá sa to aj inak

Zameriava sa predovšetkým na dizajn a kreatívnu réžiu digitálnych online projektov. S tímom šiestich ľudí pracoval pre veľkých klientov ako CERN, Ringier alebo TV JOJ.

Lukáš Majzlan s odstupom času považuje za zbytočné, že ako prvú zakladal živnosť a až potom eseročku. Zdroj: Art4web

Dnes by to urobil inak

Ako hovorí, v biznise mohol byť už ďalej, ak by hneď začal podnikať ako eseročka. „S odstupom času považujem za zbytočné, že som ako prvú právnu formu zakladal živnosť a až potom eseročku. Priznám sa, že ako začínajúci podnikateľ som nemal veľké znalosti z tejto oblasti a práve kvôli obavám z byrokracie som sa rozhodol pre jednoduchší variant podnikania.“ Živnosť ho ekonomicky zväzovala, svojím majetkom musel ručiť za záväzky voči obchodným partnerom, ale aj zamestnancom.

Eseročku zakladal po štyroch rokoch podnikania na živnosť, takže to preňho nebolo až také náročné a za pomoci šikovnej právničky to zvládol veľmi rýchlo. Prechod na inú právnu formu riešil najmä preto, že menil formu podnikania z práce na voľnej nohe na agentúru, ktorá mala poskytovať širšie spektrum služieb a zároveň chcela osloviť aj väčších zákazníkov zo zahraničia.

Keď vymenil živnosť za eseročku, klienti to ocenili, zmena pridala jeho biznisu na vážnosti. „Dovtedy som bol pre zákazníkov len malý živnostník,“ ozrejmuje L. Majzlan.

Podnikám ako eseročka

Z porovnania podnikania formou eseročky a živnosti vychádza víťazne s.r.o. Okrem neplatenia odvodov spoločníkov je najväčšou výhodou spoločnosti obmedzené ručenie do výšky majetku spoločnosti. Minimálne základné imanie eseročky zapísané v obchodnom registri je päťtisíc eur a pri zakladaní firmy musí majiteľ tieto peniaze aj fyzicky vložiť na účet do banky. Na druhý deň po založení si ich však môže vybrať a vložiť ich do pokladnice spoločnosti. Na začiatku podnikania ich môže firma použiť na svoju prevádzku. V konečnom dôsledku tak vlastne podnikateľ ani za záväzky svojej eseročky neručí.

Ak by ale živnostník urobil svoju prácu zle, škodu by od neho mohli exekučne vymáhať a ručil by za ňu celým osobným (alebo bezpodielovým) majetkom.

Ustálené pravidlá fungovania dnešných obchodných spoločností so základným kapitálom do päťtisíc eur, ktoré sú najobľúbenejším spôsobom podnikania na Slovensku, zmení od januára novela Obchodného zákonníka. Bude rozlišovať dva typy eseročiek. Tie so základným imaním od jedného eura do 25-tisíc eur (do tejto kategórie patria aj v súčasnosti fungujúce s.r.o. s majetkom do päťtisíc eur) a eseročky s imaním vyšším ako 25-tisíc eur. Takéto firmy budú podnikať s menšími obmedzeniami.

Dostanú zákonom na frak

Ak bude mať eseročka základné imanie pod 25-tisíc eur, bude sa na ňu vzťahovať napríklad inštitút „vrátenia vkladu“. V praxi to znamená, že štát bude môcť prostredníctvom súdu posudzovať, či obchod medzi spoločnosťou a jej spoločníkom, respektíve s ním spriaznenou osobou je na trhu obvyklý. V prípade, ak by sa daniarom napríklad cenovo nezdal, nastupuje ručenie a zodpovednosť vedenia spoločnosti. Tejto firmy sa bude týkať aj povinnosť uvádzať výšku základného imania a rozsah jeho splatenia v obchodných dokumentoch spoločnosti, teda napríklad v objednávkach či faktúrach. O takzvaných jednoeurových eseročkách prinesie TREND viac v ďalšej časti konateľského seriálu.

Ako hovorí vedúci právneho oddelenia firmy M2 Business Ján Marônek, pri eseročke by sa mal spoločník snažiť o čo najvyššie základné imanie. Minimálne by malo byť päťtisíc eur. Spoločnosti s aspoň takýmto základným imaním si budú môcť vyplácať celý zisk, tie s nižším majetkom (teda aj jednoeurové) len tri štvrtiny.

V novele sa objavuje nová formulácia – spoločnosť „v kríze“. Podnikateľ bude musieť zvolávať valné zhromaždenie, sledovať pravidelne hospodárenie spoločnosti a robiť opatrenia na prekonanie krízy. Môže to postihnúť všetky, aj súčasné firmy, ktorých pomer vlastného imania a záväzkov bude v roku 2015 menej ako 4 ku 100. V roku 2016 je pomer stanovený na 6 ku 100 a v 2017 na 8 ku 100.

Ak sa firma ocitne v kríze, zavedie sa podriadenosť pohľadávok spoločníkov voči spoločnosti. Ak napríklad spoločník poskytne na rozbeh firmy pôžičku a bude žiadať jej vrátenie, prednosť budú mať „cudzí“ veritelia. Pre súčasné, ako aj pre nové spoločnosti bude najlepším riešením čo najvyššie možné základné imanie, aby splnili pomer imania a záväzkov.

Spoločnosti so základným imaním pod 25-tisíc eur budú musieť vytvárať aj rezervný fond vo výške aspoň 2 500 eur. To sa dotkne aj súčasných firiem. Hoci majú základné imanie päťtisíc eur, budú si môcť vyplatiť celý zisk len vtedy, ak doplnia rezervný fond na úroveň 2 500 eur. Dnes doň odvádzajú päťsto eur.

Akciovky sa zmeny nedotknú

Odborníci na obchodné právo upozorňujú, že od januára bude výhodnejšie založiť si akciovku, nie eseročku. Najmä preto, že staré s.r.o. so základným imaním do 25-tisíc eur budú v zákone znevýhodnené. „Ak má podnikateľ kapitál 25-tisíc eur, najlepším riešením je založenie akciovej spoločnosti. V takomto prípade sa mu nevyplatí zakladať eseročku,“ myslí si J. Marônek. Top riešením je podľa neho založiť si osobitný druh akciovej spoločnosti, a to európsku akciovú spoločnosť so základným imaním 120-tisíc eur. Jej výhodou je možnosť presídlenia do iného štátu s lepšími daňovými a zákonnými podmienkami. Dôležitá je aj ochrana investícií na medzinárodnej úrovni.

Voľba družstva

Ak chce biznis rozbehnúť päť ľudí, dobrým riešením je založenie družstva. J. Marônek hovorí, že tu neplatí obmedzenie v počte členov družstva, ktorí sa ani nezapisujú do obchodného registra. To vyhovuje tým členom, ktorí chcú zostať v anonymite. Pozitívom je tiež nulové ručenie a nízka zodpovednosť vedenia družstva, pokiaľ ide o osobný majetok. Na družstvá sa nebudú vzťahovať ani žiadne inštitúty ako krízový režim či vrátenie vkladu.

Ako si vybrať to pravé

Výber vhodnej formy podnikania nie je jednoduchý ani podľa advokátky spoločnosti Deloitte Legal Miroslavy Terem Greštiakovej. Názor, že akciovka sa po novele Obchodného zákonníka stane legislatívne najvýhodnejšou formou podnikania, pokladá za predčasný.

„Aj keď je pravda, že spoločnostiam s ručením obmedzeným pribudnú niektoré administratívne a právne povinnosti – obmedzí sa výplata zisku či iných vlastných zdrojov, zmení sa tvorba rezervného fondu, čo bude mať vplyv na ich súčasnú operatívnosť. Na druhej strane založenie akciovej spoločnosti, ako aj jej praktické fungovanie je stále pomerne formálne a administratívne náročné.“

Jednoznačná odpoveď podľa M. Terem Greštiakovej neexistuje ani na otázku, či treba prispôsobovať formu podnikania rastu spoločnosti. Podnikateľ by mal podľa nej zvažovať podmienky biznisu komplexne, vrátane administratívy, daňového zaťaženia, flexibility, a teda aj právnej formy tak, aby využil priestor vymedzený zákonom. Treba zvážiť aj to, či pričastá zmena právnej formy podnikania skôr podnikateľa nezaťaží.

Môže to znamenať dodatočné náklady finančného i časovo-administratívneho charakteru, napríklad na znalecké posudky, zápisy v obchodnom registri, prípadne v iných evidenciách či zmeny na daňovom úrade. „Čo môže vyhovovať drobnému podnikateľovi, zákonite nemusí vyhovovať nadnárodnej korporácii,“ konštatuje advokátka.