Najskôr pandémia, teraz napäté vzťahy vo svete. Kybernetickí zločinci sa prispôsobujú trendom

Vlaňajšok a prvý polrok tohto roka možno z pohľadu kybernetickej bezpečnosti hodnotiť pozitívne, i keď má Slovensko stále čo doháňať. Ani zďaleka totiž nedosiahlo taký stav bezpečnosti ako v iných rozvinutých krajinách Európskej únie (EÚ). Vďaka zvýšenej popularizácii témy či už na strane Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) a Kompetenčného centra, alebo iných neziskových organizácií a médií je však povedomie, že sa máme chrániť, dostatočne vysoké.

„Väčšina IT manažérov dokáže kvalifikovane navrhnúť dobré riešenie, ktoré by ochránilo celú organizáciu. Naša bezpečnosť však pokrivkáva v exekúcii. Aj by sme vedeli, čo by sme mali urobiť, ale neurobili sme to. Vidím množstvo organizácií, firiem a inštitúcií, ktoré poznajú napríklad zero trust architektúru, vedeli by ju inkorporovať do svojich dátových centier, ale neurobili tak. Žiaľ, v prípade útoku nám výhovorka, že máme málo peňazí, ľudí alebo času, nepomôže,“ hovorí odborník na kybernetickú bezpečnosť Andrej Aleksiev.

Slovensko a tí druhí

Rozdiel medzi Slovenskom a zvyškom rozvinutých krajín je jednoznačne aplikovanie v praxi. To znamená rozdiel v zavádzaní technológií a bezpečnostných princípov, ktoré nevyplývajú len z dostatočnej alokácie zdrojov, ale hlavne z narastajúcej dôležitosti novej funkcie CSO (chief security officer, hlavný manažér bezpečnosti). Fakt totiž je, že bez súhlasu spomínaného manažéra sa na Západe nespustí žiaden projekt.

Pojem security by design (softvér navrhnutý tak, aby bol už od základu bezpečný) sa stáva súčasťou dokonca aj výroby domácich spotrebičov. Inými slovami, bezpečnosť nie je považovaná za náklad, ale za investíciu na ochranu ziskov a budúceho ekonomického rastu firiem.

Roky 2020 a 2021 boli rokmi, na ktoré budú všetci dlho spomínať. Dovtedy len málokto predvídal to, čo neskôr spôsobil covid-19. Zmeny, ktoré ovplyvnili život aj v kyberpriestore takmer cez noc, zostanú v reálnom živote aj po roku 2022.

Útoky sa menia