Najpopulárnejší šport na svete – futbal – prerástol z hry a zábavy do miliardového biznisu. Jedno z popredných športových odvetví zarába na vysielacích právach, reklamách i predaji hráčov. Práve okolo nich sa točia stovky miliónov eur.
Futbalisti sa navyše pravidelne umiestňujú na popredných miestach rebríčka najlepšie zarábajúcich športovcov. Mená ako Lionel Messi či Cristiano Ronaldo sú magnetom nielen pre fanúšikov, ale aj pre marketingových stratégov nadnárodných spoločností. Na ilustráciu môže slúžiť prestup Ronalda z Realu Madrid do Juventusu Turín. Za 24 hodín od podpisu zmluvy predal Juventus viac ako pol milióna dresov s jeho menom.
Megabiznis
V rebríčku desiatich najhodnotnejších klubov sa každý z nich dostal za miliardu eur, pričom tie najlepšie prekročili hranicu troch miliárd. Ako sa vlastne z futbalu stal megabiznis? Profesionálny futbal oficiálne vznikol v Anglicku na konci 19. storočia.
A hoci za ostatných 20-30 rokov významne pokročil, základný obchodný model ostal rovnaký. Majitelia klubov riskujú svoje investície, za ktoré si najímajú hráčov, a dúfajú v úspech na domácej i zahraničnej scéne. Ten totiž láka fanúšikov, čo zároveň rozširuje marketingový aj obchodný zásah klubu, umožňuje zlepšovanie kádra či rozširovanie štadiónov. Menej úspešné tímy riskujú finančné straty, ktoré sú aj v tomto globálnom a úspešnom športe oveľa častejšie ako profit.
Čaro a popularita tejto hry umožnili futbalu rýchly prechod ku komercionalizácii a k neustálemu zvyšovaniu príjmov zo sponzoringu, z predaja lístkov či reklamných predmetov, hráčskych prestupov a vysielacích práv. Veľkým pomocníkom na ceste k prerodu na reálne ekonomické odvetvie bola najmä internacionalizácia športu a vznik spoločného európskeho trhu, ktorý dal príležitosť vyniknúť elitným hráčom aj z najzastrčenejšieho kúta starého kontinentu.
Futbal sa v ostatných rokoch snaží expandovať aj do vzdialenejších kútov sveta, známi hráči čoraz častejšie na sklonku kariéry vyhľadávajú angažmány v USA, Ázii či arabských krajinách, kde zatiaľ nie je tento šport na popredných priečkach miestnej popularity.
Najväčšie prestupy
Obrovským akcelerátorom svetového futbalu bol vstup finančných oligarchov. Bezbrehá rozhadzovačnosť Rusa Abramoviča (Chelsea Londýn), šejka Mansúra (Manchester City) či katarského biznismena Nassera al-Chalífího (Paríž St. Germains) doviedla so všetkými plusmi aj mínusmi futbal do súčasnej podoby. Prestupový trh vďaka ich peniazom vystrelil do nevídanej výšky, často ďaleko za hranicu ekonomického zmyslu. Za ostatné roky narástli transferové sumy do astronomických čísiel.
Držiteľom rekordu je francúzsky klub Paríž St. Germain, ktorý v lete 2017 zaplatil za služby Brazílčana Neymara 222 miliónov eur, jeho spoluhráča Kyliana Mbappého vyšiel parížsky veľkoklub o rok neskôr na rovných 180 miliónov. Do prvej trojky najdrahších prestupov sa dostal aj Philippe Coutinho, za ktorého poslala Barcelona do Liverpoolu 145 miliónov eur. Hranicu 100 miliónov eur pokorilo všetkých desať najdrahších prestupov.
Superstar
Predražené nákupy významne prospeli predávajúcim klubom, ale najmä stvorili aj kastu superstar, ktoré dokážu pritiahnuť k futbalu milióny fanúšikov aj sponzorské peniaze. Značky ako Nike, Adidas alebo Puma aj vďaka nim ročne investujú astronomické sumy do futbalu aj jednotlivých hráčov. Už niekoľko rokov je na absolútnom vrchole dvojica Lionel Messi a Cristiano Ronaldo. Aj keď platí, že väčšinu ich zárobku tvorí plat, zanedbateľné rozhodne nie sú ani reklamné zmluvy. Messi dostáva od svojho zamestnávateľa ročne viac ako 75 miliónov eur. Od Adidasu, Gatorade, Lays či Pepsi však inkasuje ďalších takmer 29 miliónov.
V Európskom parlamente funguje neformálna skupina europoslancov zapálených pre futbal, ktorí sa pravidelne stretávajú so zástupcami UEFA
Na rozdiel od Lea Messiho generuje jeho dlhoročný konkurent v boji o najlepšieho futbalistu planéty Cristiano Ronaldo príjmy aj pod vlastnou značkou CR7. Tú možno vidieť napríklad na džínsoch, spodnej bielizni, topánkach či parfumoch. Okrem toho je dlhoročnou tvárou Nike. Ročne si tak Portugalčan prilepší popri hraní futbalu za 53,5 milióna o ďalších 36 miliónov. Životnú zmluvu nedávno podpísal aj Neymar. Po 15-ročnom partnerstve s Nike presedlal na kopačky od Pumy, za čo dostane 24 miliónov eur ročne. Je to najlukratívnejší športový reklamný kontrakt na svete. Brazílčana sponzorujú aj iné giganty svetového obchodu ako Gillette alebo Mastercard.
Výnosné vysielacie práva
Najväčším zdrojom príjmov sú pre kluby televízne práva. Vďaka svojej popularite si z nich najväčší koláč odkroja špičkové kluby, jednotlivé národné či medzinárodné asociácie ich však primerane delia aj medzi tých priemernejších. Len anglická Premier League predala vysielanie na sezóny 2015 až 2019 za viac ako 5,5 miliardy eur. A za podobné sumy predávajú práva aj iné európske krajiny, ako napríklad Španielsko či Taliansko. Lockdowny, ktoré zasiahli krajiny naprieč celým svetom a načas zrušili aj všetky športové podujatia, tak mali výrazne negatívny vplyv aj na futbalové príjmy. Napríklad Premier League tak stratila počas dvojmesačnej prestávky vyše 320 miliónov libier (352,5 mil. eur).
Štedré
majstrovstvá
Štedro sú už tradične vo futbale honorované vrcholové
medzinárodné turnaje. Majstrovstvá sveta či Európy sú dotované miliónovými
sumami a na európsky šampionát nedávno postúpil aj slovenský národný
výber. V predĺžení duelu so Severným Írskom o tom rozhodol útočník Michal
Ďuriš. V prepočte sa tak môže autor gólu pochváliť, že jeho zásah mal
hodnotu najmenej deväť miliónov eur. Presne toľko totiž dostanú krajiny
iba za účasť. Národné výbery dostávajú ďalšie peniaze na turnaji. Za
remízu v skupine tím zinkasuje 750-tisíc a za víťazstvo 1,5 milióna eur.
Celkový víťaz šampionátu si tak môže spolu s odmenou za postup na turnaj
pripísať na účet až 34 miliónov eur. Časť odmeny sa rozdeľuje medzi
domovské zväzy, mládež a futbalistov. V súvislosti s európskymi
majstrovstvami je zaujímavé, že približne rovnakú sumu, akú dostaneme za
štart na turnaji, zaplatí ročne štát na príspevkoch na futbal.
Obrovské dlhy
Aj napriek takýmto vysokým príjmom sú bežným javom v súčasnom futbale špičkové kluby zaťažené obrovskými dlhmi, ktoré dokážu sanovať iba ne-smierne bohatí majitelia, pre ktorých je futbal popri vysokej prestíži najmä hračkou.
Najhoršie je na tom tretí najhodnotnejší klub sveta Manchester United. Ten vedie futbalovú tabuľku dlžníkov a jeho sekera sa rokmi vyšplhala na 568 miliónov eur. Klub však v tomto smere doplatil najmä na majiteľov, keďže si z neho spravila rodina Glazerovcov, ktorej fanúšikovia ManU nevedia prísť na meno, stroj na peniaze a zaťažila ho niekoľkými veľkými pôžičkami. Tie sa však vyparili ktovie kam. Aj druhý najzadlženejší klub je z Anglicka. Príbeh Tottenhamu Hotspur je však od rivala z Manchestru odlišný. Dlh 483 miliónov eur je výsledkom nedávnej nákladnej rekonštrukcie štadióna.
Dlhy klubov pramenia aj z čoraz vyššej réžie na samotných futbalistov. Hráčske platy začali enormne rásť s príchodom nového milénia. Real Madrid napríklad stojí v súčasnosti „ročná prevádzka“ mužstva 468 miliónov eur, susedov z Barcelony viac ako 382 miliónov.
Sparťanské trápenie
Korona odhryzne z príjmov klubov poriadny kus a mnohé z nich sa dostanú do veľkých problémov. Udržať hospodárenie v čiernych číslach je veľmi zložité, o čom svedčí napríklad aj slovenská anabáza v najslávnejšom českom klube Sparta Praha. Tú si aj s dlhom na úrovni miliardy korún kúpili
v roku 1996 mečiarovskí privatizéri Rezešovci. Napriek veľkohubým vyhláseniam o titule z Ligy majstrov ju už po troch rokoch museli predať vydavateľstvu Vltava-Labe-Press. V roku 2004 získala Spartu finančná skupina J&T, ktorá však po dlhom trápení pustila v roku 2012 viac ako polovičný podiel podnikateľovi Danielovi Křetínskemu. Pod jeho vedením bol klub v zisku len trikrát, aj to sčasti vďaka predaju pozemkov pri štadióne. Pod vplyvom koronakrízy klub vykázal podľa servera E15 v sezóne 2019/2020 stratu 472 miliónov korún (18 mil. eur). Za éry neúspešného trénera Andreu Stramaccioniho sa dokonca strata Sparty prepadla v sezóne 2017/2018 na 724 miliónov (27,5 mil. eur).
Miliónoví
Slováci
Slovenskí reprezentanti zatiaľ svojimi cenovkami nefigurujú
vo svetovej špičke, ale ani ich prestupy neboli lacné. Prvenstvo bývalého
reprezentanta Vratislava Greška,
ktorý v roku 2002 prestúpil v rámci talianskej ligy z Interu
Miláno do Parmy za 21,5 milióna eur, prekonal až o 15 rokov neskôr Milan
Škriniar. Aj v jeho prípade zohral úlohu milánsky veľkoklub, ktorý za jeho
služby zaplatil Sampdorii okolo 30 miliónov eur. Obľúbenou destináciou
slovenských futbalistov bude zrejme Taliansko. Na tretej priečke
historicky najdrahších prestupov našich je Stanislav Lobotka, ktorý
prestúpil zo španielskej Celty Vigo do Neapola za rovných 20 miliónov eur.
Za zmienku stoja aj dva transfery, v ktorých figurujú domáce kluby. Pri
prestupe M. Škriniara do Talianska zinkasovala Žilina šesť miliónov, o
750-tisíc drahší bol Szilárd Németh, ktorý v roku 2001 zamieril do
Anglicka z Interu Bratislava.
