Z nájomných bytov je živá téma. Štát má nástroje na to, aby sa po rokoch rozbehli

Aj keď sa nakoniec postaví pravdepodobne výrazne menej bytov, podarilo sa mu otvoriť hneď tri veľké témy: výstavbu nájomných bytov, prehlbujúci sa problém s celkovým bytovým fondom a pomalý povoľovací proces. Uchopiť nájomné bývanie však nie je jednoduché.

Tridsať rokov čakania

Švédsko patrí v nájomnom bývaní medzi európskych lídrov, ale stav jeho nájomného fondu rozhodne nie je ideálny. Čoraz viac sa skloňuje pojem bytová kríza. „Ako prisťahovalec by som sa zrejme k štátnemu nájomnému bytu nedostala. Je tu po nich veľký dopyt a nekonečný zoznam čakateľov, ale môjho manžela zapísali rodičia do zoznamu tesne po jeho narodení, aby mu zabezpečili bývanie,“ opisuje realitná maklérka Laura Pedersen, Slovenka žijúca v Štokholme v nájomnom byte. Jej manžel čakal na nájomný byt 22 rokov. Napriek tomu mal šťastie, že jeho rodičia premýšľali dopredu a včas ho zapísali do zoznamu čakateľov.

Podobne postupuje zhruba tretina švédskych rodičov, pretože jediným kritériom na nájomné bývanie je štátne občianstvo a nárok, ktorý vzniká po dovŕšení osemnásteho roku života. Priemerná čakacia lehota na nájomný byt je tam dnes 11,3 roka, na tie najdotovanejšie sa však čaká zhruba 30 rokov. „Každý chce najdotovanejšie byty, ale človek musí niekde bývať a nemôže čakať donekonečna. Mali sme šťastie, byty priamo v meste sú momentálne vzácnosť,“ tvrdí L. Pedersen. Za trojizbový podkrovný byt v lukratívnej časti mesta platia približne 820 eur, čo je zhruba štvrtina toho, čo by platili v komerčnom nájme.

Dopyt po nájomnom bývaní v štátnych bytoch je vysoký. Aj preto sa vytvorilo