Nájomní manažéri Smeru

Budova Finančnej správy dýcha socializmom. Na zemi v kanceláriách návštevník pod kobercom tuší nalepené linoleum. TREND tu začal hľadanie „profíkov“ medzi úradníkmi, ktorí môžu mať vplyv na reálny chod štátu. Takých, ktorí uspeli aj v súkromnom sektore a vedeli by porovnať, prečo verejný funguje horšie. Pátranie na štátnych úradoch a ministerstvách bolo ťažšie, ako si autorky článku na začiatku hľadania mysleli. Kto sú teda manažéri, ktorí napĺňajú ľavicovú politiku vlády a prečo sa nechali najať Smerom?

Chce byť ministerkou

Dvojkou na finančnej správe je viceprezidentka Dana Meager, ktorá prišla z prostredia biznisu. Predtým pôsobila ako daňová manažérka v Slovenskom plynárenskom priemysle a v dvoch firmách veľkej audítorskej štvorky KPMG a Deloitte. Na starosti má medzinárodné transakcie, ktoré robia všetky veľké podniky.

Ponuku na funkciu dostala od ministra financií Petra Kažimíra. Rovnakou cestou, pomocou šéfov ministerstiev, sa na svoje miesta dostali všetci vysokopostavení nestraníci najatí vládou. Na ich funkcie síce musí byť zo zákona vypísaná súťaž, málokedy sa však stane, že sa do nej prihlási reálna konkurencia. Každý totiž ráta s tým, že stolička je už vopred obsadená.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo štátna správa nezamestnáva len najlepšie mozgy, sú podľa viceprezidentky nízke platy. No nemusí to platiť všade. Mzda vo Finančnej správe, ktorá zamestnáva tisícky daniarov a colníkov, je priemerne 964 eur. V národnom hospodárstve dosiahla v minulom roku 805 eur.

Pre korektné porovnanie však treba dodať, že vo finančných službách a v silových zložkách, kam patria zaradením pracovníci Finančnej správy, je priemer o poznanie vyšší. Aj preto sa do „služby“ u daniarov hlásia najmä mladí ľudia po škole. Podobne ako ostatní, aj D. Meager opisuje, že dôvodom, prečo odišla zo súkromného sektora, bola profesionálna výzva. Potom pridáva špeciálnu motiváciu. Od detstva pokukuje po poste ministerky financií. Vraj apolitickej.

Tajomník z Londýna

Na ministerstve financií sa v piatok zvyklo pracovať len do druhej popoludní. Zainteresovaní napriek tomu hovoria, že dlhodobo je to jedna z najlepšie fungujúcich častí štátneho aparátu. Väčšina zamestnancov tu prežíva dlhšie ako jedno volebné obdobie a na politickej orientácii poradcov príliš nezáleží. Korene treba hľadať ešte v rokoch, keď bol ministrom financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). Už vtedy sa začal rezort budovať ako stabilný a profesionálny. Je to logické, keďže rozhoduje o peniazoch a má najbližšie k lepšiemu odmeňovaniu. Navyše, keď bol I. Mikloš po prvý raz ministrom, zaplatili manažérov z Británie na zavedenie systému manažérstva kvality pod názvom EFQM, ktorý sa využíva na riadenie v privátnej oblasti. Na iných ministerstvách použitý nebol.

Post menej viditeľného z dvoch štátnych tajomníkov financmajstrov zastáva Vazil Hudák. Predtým pôsobil v cudzine pre mimovládny sektor a neskôr v bankách Citi a J.P. Morgan. Slovensko zastupuje v otázkach verejného dlhu a v rôznych orgánoch EÚ a eurozóny. Slovensko momentálne s európskymi orgánmi rieši dôležitý spor s holandským vlastníkom poisťovne Union, spoločnosťou Achmea, kde pre zákaz zisku z čias prvej vlády Smeru zrejme bude musieť štát zaplatiť 25 miliónov eur.

„Človek nemôže v týchto veciach zodpovedne rozhodovať len čisto politicky. Drvivá väčšina rozhodnutí je pragmatických,“ tvrdí V. Hudák. Racionálne však dodáva, že politická stránka sa nedá úplne vylúčiť. „Táto vláda nastúpila s určitým politickým programom.“