Bývať v prenajatom byte a každých päť rokov sa presťahovať do iného mesta stovky kilometrov za prácou, nie je na Západe nič nezvyčajné. Podiel nájomných bytov v bohatších štátoch sa, na rozdiel od Slovenska, ráta v desiatkach percent. Zväčša ich pritom nestavajú tamojšie vlády.
Podľa štúdie, ktorú si vlani dalo vypracovať ministerstvo dopravy, sú vo vyspelých krajinách Európskej únie rozhodujúcimi majiteľmi nájomných bytov občania. V Nemecku vlastnia sedemdesiat percent všetkých nájomných bytov, vo Francúzsku takmer deväťdesiat percent a v Španielsku 92 percent. Byt považujú za investíciu na zlepšenie príjmov v starobe, financovanie štúdia detí či zabezpečenie úspor proti znehodnoteniu. Koľko bytov slúži na Slovensku ako zdroj príjmu, a nie na vlastné bývanie, nie je jasné. Vybudovať register bytov patrí medzi jednu z úloh bytovej politiky do roku 2015.
Ďalším veľkým investorom do nájomných bytov sú právnické osoby – developeri, realitné fondy alebo inštitucionálni investori ako dôchodkové fondy či rozličné poisťovne. Štát je až na treťom mieste.
Vlády podporujú nájomné bývanie najmä cez daňové stimuly. Investor si môže časť nákladov odrátať pri platení dane z príjmov, pri príjmoch z prenájmu dostane na určité obdobie daňové prázdniny či možnosť platiť nižšiu DPH alebo daň z nehnuteľnosti. Vlastník sa na revanš musí zaviazať, že byt bude nájomný minimálne desať či pätnásť rokov a náklady naň sa zmestia do určitej hranice. Nepodporuje sa tak výstavba luxusných bytov.
