Predovšetkým prudko klesol počet automobilov, ktorým sa poistka končí k prvému januáru, už ich je len zhruba tretina. Prispeli aj zmeny zákonov, vodič teraz dostane šek na novú sumu v dostatočnom predstihu, aby sa mohol rozhodnúť, či podá výpoveď alebo nie. A v neposlednom rade sa segment výrazne zdigitalizoval, takže poistky sa jednoduchšie riešia cez telefón či internet než osobne. Napríklad Genertel, sesterská spoločnosť Generali Slovensko, predáva PZP len cez telefón či sieť, čím šetrí náklady na prevádzku.
Internet umožnil rýchle a jednoduché porovnanie všetkých ponúk, pričom po zistení podmienok je možné rovno uzavrieť zmluvu. Momentálne je na trhu 12 poisťovní a z PZP sa stala komodita: jej pravidlá presne určuje zákon a klient sa pozerá len na cenu. Takmer všetky poisťovne ponúkajú v cene zadarmo aj asistenčnej služby, obmedzené ročným cenovým limitom, v Uniqe napríklad ide o sto eur. To môže vodičovi pomôcť v bežnejších nepríjemných situáciách. Umožní povedzme odtiahnuť auto s vybitou batériou do najbližšieho servisu na náklady poisťovne.
Nákladovosť PZP 1/2
(kombinovaný ukazovateľ, %)
Údaj nezahŕňa 8 % poistného, ktoré sa z PZP platí ministerstvu vnútra, ani náklady na SKP; Kombinovaný ukazovateľ – súčet škodovosti a nákladovosti produktu ako pomer k predpísanému poistnému
PRAMEŇ: NBS
Poistenie ako komodita
Kým zo začiatku sa poisťovne snažili tlačiť na stabilizovanie cien na vyššej úrovni, v ostatných rokoch už v tejto snahe poľavili. PZP ako komoditu predávajú zhruba za cenu nákladov s tým, že získanému klientovi budú chcieť predať aj iné zmluvy. Príťažliví sú nízko rizikoví klienti, časť poisťovní preto poskytuje odskúšaným zákazníkom zľavy aj na rôzne iné vlastné produkty, len aby si ich udržali. Ceny počas krízy stagnovali spolu s predajom áut, pomalým rozbehom hospodárstva však ďalej klesli. Priemerná cena v roku 2011 dosahovala takmer 130 eur, vlani už však len 113 eur. Ruka v ruke s poklesom ceny padalo aj celkové predpísané poistné, hoci počet poistených áut stúpa, medzi rokmi 2011 a 2013 narástol počet zmlúv o zhruba 150-tisíc. Ku koncu roka 2013 registrovali poisťovne vyše 2,4 milióna áut.
Stále im však chýba ďalších približne 150-tisíc vozidiel, ktoré poistku neplatia. Toto číslo je už niekoľko rokov nemenné: nezmenil sa totiž málo funkčný spôsob pokutovania neplatičov. Poisťovne len porovnaním s registrom vozidiel nahlasujú polícii, komu chýba povinné poistenie, ďalej však do procesu nevidia. Prípadné prideľované pokuty sú nízke a často lacnejšie než poistka, a tak nemotivujú k tomu, aby si vinník poistku uzavrel. V Česku sa drasticky zmenil počet neplatičov potom, čo si poisťovne vzali vymáhanie pod vlastný patronát. Zmenil sa i zákon, ktorý sprísnil pokuty pre tých, ktorí nemali poistenie zaplatené dlhší čas. Výsledkom bolo zníženie počtu neplatičov o 75 percent za jediný rok. Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP), ktorá združuje poskytovateľov PZP a platí škody spôsobené nepoistenými autami, tlačí na to, aby podobná zmena nastala i na Slovensku. Zatiaľ však neúspešne.
Vyriešiť neplatičov
Kým neplatiči, hlavne spomedzi nákladných prepravcov, majú potenciál spôsobiť rozsiahle škody, PZP je poistenie, ktorému nehrozia výkyvy ako v iných majetkových poisteniach. Náhle záplavy, požiare či iné katastrofické udalosti výrazne neovplyvnia počet ani výšku škôd z PZP, keďže to hradí len zodpovednosť vodiča za spôsobenú škodu. Za uplynulé roky navyše prudšie nestúpala cena práce v servisoch ani cena náhradných dielcov: hospodárska stagnácia a nízka inflácia zabrzdila rast aj iných trhov než len toho poistného. Podobne sa zastabilizovala i cena áut, ku ktorým sa navyše predajcovia snažia klientom ponúkať čo najvýhodnejšie povinné poistenie, prípadne ho rovno zahrnú do ceny vozidla. Takéto správanie logicky tlačí cenu naďalej dolu, preto aj ten posun v priemernej cene za ostatné dva roky. Pre klienta je takéto prostredie výhodné, zohnať lacné poistenie je tak veľmi jednoduché.
Čo ponúkajú poisťovne navyše
PRAMEŇ: údaje poisťovní
Výrazná časť klientov pritom stále nevyužíva všetky možnosti ako ušetriť, potreba ísť do pobočky a tam uzavrieť zmluvu je hlavne u starších klientov ešte stále ukotvená. Takmer všetky poisťovne pritom umožňujú usporiť päť až desať percent z ceny pri objednaní PZP cez internet či telefón. Kto sa bojí, že mu budú chýbať doklady, tie prídu poštou do dvoch-troch dní, od zmluvy cez bielu až po zelenú kartu vo forme, akú akceptujú slovenskí aj zahraniční policajti. Kto sa navyše bojí platiť cez internet, môže počítať s klasickou poštovou poukážkou. Viaceré poisťovne umožňujú platiť poistné aj štvrťročne, avšak s troj- až päťpercentnou prirážkou. Lacnejšie je preto platiť naraz. Kto má hlbšie do vrecka, môže si postupne celý rok šetriť, na priemerné poistné si stačí odkladať desať eur mesačne. Ceny sa výrazne líšia aj podľa regiónu, prípadne podľa druhu využitia. Meniť registráciu vozidla kvôli úspore na PZP nemá veľmi význam, hlavne profesionálnych vodičov však zvádza poistenie na bežnú prevádzku, ktoré stojí zhruba polovicu ceny, akú účtujú poisťovne taxikárom či iným osobným prepravcom. Tu však špekulanti riskujú: ak klient poisťovňu nesprávne informoval o spôsobe využitia vozidla, môže mu znížiť či odmietnuť plnenie. Plnenie škody tak ostane naňho. Priemerná škoda v PZP sa síce pohybuje okolo tisíca eur, no v prípade škody na zdraví môže veľmi rýchlo narásť.
Najviac ušetrí opatrnosť
Keďže poisťovne najlepšie poznajú správanie dlhodobejších klientov, v PZP im ponúkajú zľavy, ak majú u nich iné druhy poistenia: od havarijného cez životné až po zdravotné poistenie v Unione. Ľahšie si tak dokážu udržať klienta.
Ako upozorňuje Lucia Makayová z Generali Slovensko, najlepším spôsobom, ako ušetriť, je bezškodové jazdenie. Dlhé roky sa dali postihy za spôsobenie havárie obísť prechodom do inej poisťovne a získaním plného vstupného bonusu, no v súčasnosti si poisťovne dávajú väčší pozor na náklady. Aj kvôli tomu, že škodovosť PZP je zhruba na sto percentách. Za rok 2013 išlo na škody a administratívu spojenú s likvidáciou škôd 85 percent vybratého poistného, to je o päť percentných bodov viac než v roku 2012. K tomu ešte treba prirátať povinný odvod pre ministerstvo vnútra vo výške osem percent z poistného, z ktorého sa hradí hasičský a záchranný zbor a na ktorého prerozdelenie poisťovne nemajú žiadny dosah. A zákon poisťovniam ukladá aj úhradu škôd nepoistených a nezistených automobilov cez SKP – ani tieto náklady kombinovaný ukazovateľ nezahŕňa.
Dôsledkom toho je, že tí najškodovejší vodiči nemajú už kam ujsť za plným bonusom. Ešte stále im takmer nehrozia malusy, teda prirážky k sadzobníkovej cene – tie zaviedla len ČSOB poisťovňa – no na plný bonus už treba mať potvrdenie o bezškodovom priebehu. Poisťovne majú spoločnú databázu škôd, overiť rizikovosť vodiča nie je žiaden problém. Pre rozumných vodičov ide o dobrú správu: tým, že si škodovejší platia viac, môžu bežné ceny pre bezrizikovejších šoférov klesať. Špecifickou skupinou sú pre poisťovne podnikatelia, obzvlášť s väčším vozovým parkom. Tí sa môžu dočkať aj vyšších zliav, než je maximálny bonus 50 až 60 percent. Pri veľkých flotilách presahujú individuálne dojednané zľavy aj 80 percent z ceny vozidla.
Priemerná cena PZP 2/2
(podiel technického poistného na počte zmlúv)
PRAMEŇ: Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenská asociácia poisťovní, prepočet TRENDU
Prišli, neodídu
Cenovú hladinu mal narušiť podľa obáv konkurentov predvlaňajší nováčik Astra. Dcéra najväčšej rumunskej poisťovne spravila pred pár rokmi veľký vietor v Maďarsku, kde prišla s radikálne nízkymi cenami. Slovenské vedenie však avizovalo, že nič podobné neplánuje. So svojím produktom sa zaradilo medzi komoditu, klasickú pre trh: lacné PZP s asistenčnými službami zadarmo. Astra totiž vstúpila na trh, ktorý za sebou už cenovú vojnu mal: najprv stiahla ceny hlboko pod priemer ČSOB pred ôsmimi rokmi, potom jej model s podobnými výsledkami – jednorazovým prudkým nárastom klientov a následnou vysokou finančnou stratou – zopakovala aj Axa. Konkurenti preto automaticky predpokladajú, že každý nováčik sa pokúsi o podobný krok a svoje ceny pre istotu neupravujú smerom nahor. Na cenu netlačia ani zákonné zmeny, ktoré by zásadne menili limity plnenia.
Jedine, čo by mohlo sadzby PZP potlačiť smerom dohora, je oslabenie konkurencie. Viaceré poisťovne zvažujú, že by pri súčasnom stave škodovosti s poskytovaním PZP úplne skončili. Tým by si uvoľnili kapacity pre ziskovejšiu časť biznisu. Problémom je, že PZP dokáže otvoriť dvere ku klientovi a poistenie áut – zmluvné a havarijné – tvorí tretinu poistného trhu. Tým, že PZP musí mať vodič uzavreté, príde do poisťovne sám a tá nemusí vynakladať peniaze na jeho získanie. A tak odchod z trhu PZP treba brať skôr ako ponosu šéfov poisťovní pri pohľade na finančné výsledky než ako reálnu hrozbu.
