Tiché stenografky, zaznamenávajúce takmer doslovne priebeh súdneho pojednávania, pre mňa z neznámeho dôvodu pomaly zo súdnych siení vymizli a nahradili ich zapisovateľky odušu mlátiace do písacích strojov to, čo im o priebehu pojednávania predsedajúci senátu alebo samosudca diktoval do zápisnice.
Reálne využitie technológií
Aj napriek tomu, že informačné a komunikačné technológie sa už pomaly aj na slovenských súdoch stávajú neodmysliteľnou súčasťou každodenného života, možnosti, ktoré moderné IT vo vzťahu k justícii ponúkajú, sa stále využívajú len nepatrne. Nemám na mysli technologickú zastaranosť „elektronickej výbavy“ jednotlivých súdov, ale najmä reálnu mieru jej využitia.
Hoci z logiky veci vyplýva, že práve sudcovia by mali mať k dispozícii najpokročilejšie a kompletné produkty tohto druhu existujúce na trhu. Najmä preto, aby mohli verifikovať všetky zdroje právnych informácií, ktoré majú bežne k dispozícii ďalší účastníci súdneho konania, napríklad advokáti či znalci.
Vedenie konania pomocou IT prostriedkov je dôležité predovšetkým v oblasti medzinárodnej a európskej justičnej spolupráce, ako je napríklad zasielanie žiadostí o právnu pomoc a ďalších žiadostí o justičnú spoluprácu, v poskytovaní a doručovaní súdnych písomností v členských štátoch EÚ, ale aj pre cezhraničné vykonávanie dôkazov, napríklad prostredníctvom videokonferencie.
Zároveň by IT mali byť nástrojmi alebo prostriedkami na zdokonalenie správy súdnictva, na zabezpečenie prístupu účastníkov na súd a k spravodlivosti, na posilnenie nestrannosti a nezávislosti sudcov a v neposlednom rade na zabezpečenie primeranej dĺžky súdneho konania.
Spisy len v papierovej forme
Na slovenských súdoch však stále chýbajú intranety, ktoré by umožňovali automaticky identifikovať nápad vecí, v ktorých sa riešia obdobné právne otázky alebo veci, ktoré spolu súvisia. Súdne spisy sa vedú len v papierovej forme. Nie sú vytvorené napríklad interné elektronické databázy výrokov súdnych rozhodnutí a ich právnych komentárov či rešerše rozhodnutí vnútroštátnych aj medzinárodných súdov. Sudcovia medzi sebou, ako aj s ostatnými zamestnancami súdu, môžu elektronickou formou komunikovať len prostredníctvom verejnej siete. Elektronizácia justície (e-justice) je pritom jednou z priorít Európskej justičnej stratégie.
Zvyšovanie transparentnosti a efektívnosti justície je dlhodobo aktuálnou témou a verím tomu, že okrem populistických vyhlásení existuje aj úprimná snaha slovenskú justíciu skutočne zefektívniť. Napokon, mnoho opatrení súvisiacich s elektronizáciou justície sa už prijalo. Niektoré úspešnejšie, iné menej.
Obavy sa potvrdili
Posledným pokusom o skrátenie dĺžky súdneho konania bolo zavedenie povinnosti vyhotovovať zvukový záznam z pojednávania na základe novely Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku, účinnej od 1. marca tohto roku.
Pojednávanie je ústna časť súdneho konania, ktorá sa odohráva v súdnej sieni za prítomnosti senátu či samosudcu, zapisovateľky a účastníkov konania – sporných strán, ich právnych zástupcov, svedkov, znalcov a v trestnom konaní obžalovaných, obhajcu a prokurátora.
Diktovanie podstatného obsahu výpovedí účastníkov konania a svedkov do zápisnice, ktoré predseda senátu či samosudca musí podľa platnej právnej úpravy robiť, je dôvod, ktorý súdne pojednávania značne predlžuje. Navyše, u účastníkov často vzbudzuje podozrenie, že obsah ich prednesov je zachytený nesprávne alebo neúplne, nehovoriac o tom, že pre samotného sudcu je toto diktovanie vyčerpávajúce a často znemožňuje plne sa sústrediť na vedenie samotného pojednávania.
Preto avizované nahrávanie prijímali sudcovia pozitívne, aj keď s určitými obavami. Logicky očakávali, že po niekoľkých desaťročiach diktovanie, tento čudný prvok, konečne zo súdnych siení vymizne.
Bohužiaľ, už po oboznámení sa so znením noviel Občianskeho súdneho poriadku, Trestného poriadku a inštrukciou Ministerstva spravodlivosti SR o postupe pri vyhotovovaní zvukového záznamu z pojednávania bolo jasné, že obavy sa potvrdili. Namiesto očakávaného zjednodušenia procesných krokov, vedúcich ku konkrétnemu rozhodnutiu vo veci samej, pribudli nielen zapisovateľkám a asistentkám senátov, ale aj sudcom ďalšie povinnosti.
Ide o zodpovednosť za vyhotovenie zvukového záznamu a vykonávanie úkonov spojených s nahrávaním. Povinnosť diktovať prednesy účastníkov konania do zápisnice zostala naďalej nezmenená. Na trestnom úseku pribudla povinnosť nahrávať aj neverejné zasadnutia, v dôsledku čoho sa ich trvanie zbytočne niekoľkonásobne predĺžilo.
Kto očakával vybavenie súdov modernými komunikačnými zariadeniami na prepis zvukového záznamu, mýlil sa.
V Česku to funguje
Pred niekoľkými rokmi sa začala skúšobná prevádzka systému automatického prepisovania diktátu (APD). Išlo o projekt spolupráce so Slovenskou akadémiou vied, ktorý spočíval v tom, že sudcovia dostali k dispozícii zariadenie, ktoré automaticky prepisovalo do počítača diktované slovo do písomnej podoby.
Bol to prvý krok, po ktorom, ak sa osvedčí, malo nasledovať jeho rozvinutie aj pre potreby vyhotovovania záznamu z pojednávaní. Neviem, ako sa skončil tento projekt, ale žiadne APD zariadenia sa do pojednávacích miestností neinštalovali, hoci podobné vo svete bežne fungujú.
Nemusíme chodiť ďaleko. Na Najvyššom správnom súde v susednej Českej republike sa pojednávania nahrávajú už niekoľko rokov. Prebiehajú bez rušivého diktovania, všetci zúčastnení, vrátane senátu, sa môžu sústrediť na vedenie pojednávaní, ktoré sú kratšie, efektívnejšie a dôstojnejšie. Nahrávanie zabezpečuje odborný personál, sudcovia ani zapisovateľky nemusia tŕpnuť, či nahrávacie zariadenie funguje alebo nie.
Aká je slovenská realita?
Okrem už spomínaného ďalšieho zaťaženia sudcov a administratívy sprevádza nahrávanie nedostatok diktafónov, prepisovanie záznamov z pojednávaní zapisovateľkami či asistentkami senátov po pracovnom čase bez nároku na zaplatenie nadčasov, neúmerné predĺženie prípravy na pojednávanie, vymazávanie záznamov z predchádzajúceho dňa, aby bolo možné použiť diktafón opätovne.
Už vopred sa rátalo s tým, že finančné prostriedky na zabezpečenie tohto projektu nebudú poskytnuté Zdroj: Maňo Štrauch
To sú len niektoré problémy, ktoré v dôsledku zavedenia tejto povinnosti vznikli. Nehovoriac o tom, že pri nahrávaní nemá nikto zo zúčastnených možnosť zabrániť tomu, aby sa na záznam nedostal aj rozhovor napríklad obhajcu s obžalovaným, ktorý v zmysle Trestného poriadku požíva najvyššiu možnú ochranu. A tak namiesto očakávaného zrýchlenia a zefektívnenia súdneho konania nastal pravý opak.
Niet sa čomu čudovať. Ako vyplýva z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým bola táto povinnosť zavedená do Občianskeho súdneho poriadku, „návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy“. Je zrejmé, že predkladateľ materiálu už vopred rátal s tým, že finančné prostriedky na zabezpečenie tohto projektu poskytnuté nebudú. Je však možné modernizovať bez investícií?
Dá sa súhlasiť s tým, že každé novátorstvo trpí nejakou detskou chorobou, ktorá sa postupne odstráni. Aj tu však platí všeobecné pravidlo, že pokiaľ je to možné, lepšie a lacnejšie je vzniku problémov predchádzať, ako ich potom dodatočne riešiť.
Moderné IT zlepšujú kvalitu práce sudcu a tým aj službu, ktorú súdna moc poskytuje verejnosti. Zabezpečujú prístup k právnym predpisom, rozhodnutiam vnútroštátnych aj medzinárodných súdov, k informáciám, ktoré poskytujú rôzne databázy s odkazmi na súdne rozhodnutia. Vnútri justičného systému umožňujú vytvorenie internej databázy, v ktorej môžu byť zhromažďované štúdie v rovnakých otázkach práva, právne komentáre predchádzajúcich rozhodnutí súdu a iné formy zdieľania vedomostí medzi sudcami.
Vedenie súdneho spisu v elektronickej podobe umožňuje jeho súčasné študovanie viacerými členmi senátu, zjednodušuje výmenu a doručovanie písomností, dôkazov či súdnych výziev. Účastníci konania a ich právni zástupcovia sa môžu rýchlejšie dostať k informáciám o stave svojich súdnych konaní a cez prístup k počítačovej anamnéze môžu sledovať ich vývoj.
Informačné a komunikačné technológie dnes zohrávajú ústrednú úlohu pri poskytovaní informácií sudcom, právnikom a iným osobám zúčastneným v súdnom systéme, ako aj verejnosti a médiám. Zároveň však nesmú brániť sudcom v aplikácii práva nestranne a nezávislým spôsobom.
Preto je nevyhnutné, aby medzi tými, ktorí vyvíjajú technológie, a osobami zodpovednými za súdne konanie existoval dialóg, na ktorom musia nevyhnutne participovať aj sudcovia. Osobitná pozornosť sa musí venovať aj vyhodnocovaniu navrhovanej legislatívy vopred, s ohľadom na jej dôsledky na vhodné využitie IT na vedenie konania.
Akákoľvek technická podpora súdneho rozhodovania sa musí navrhovať a vnímať ako vedľajšia pomoc a uľahčenie práce sudcu, a nie ako obmedzenie alebo ďalšia komplikácia. To si však vyžaduje prijímanie opatrení, ktoré nebudú len polovičným riešením, ako aj primerané finančné investície.
Autorka je predsedníčka senátu Najvyššieho súdu SR a členka Poradnej rady európskych sudcov.
Partneri TREND Špeciálu Právo a advokácia 2015:
