Nahradia nás múdre stroje

Máloktorý výskum vyvolá taký veľký a dlhotrvajúci ohlas. Carl Benedikt Frey a Michael Osborne z Oxfordu už v roku 2013 zverejnili štúdiu, v ktorej skúmali možnosť automatizácie rôznych zamestnaní. Podkladom bolo 702 rôznych džobov z amerického trhu práce. Činnosti sa hodnotili podľa toho, do akej miery sú pri nich potrebné schopnosti ako sociálna kompetencia, manuálna zručnosť či kreativita. Výsledkom je konštatovanie, že do roku 2030 bude veľmi pravdepodobne zautomatizovaných až 43 percent zamestnaní. Rebríček „na odpis“ vedú telemarketéri, daňoví účtovníci či čašníci. Naopak, istú budúcnosť majú mať fyzioterapeuti, psychológovia či choreografi.

Rozvírená debata trvá dodnes a má dva tábory. Jednak sú to poplašné hlasy, ktoré v hromadnom úbytku miest vidia katastrofálne spoločenské dôsledky. Na druhej strane sú kritici štúdie, ktorí polemizujú s jej metodikou a spochybňujú jej relevantnosť. Samostatnou kapitolou je pozícia oxfordského výskumu v kontexte Slovenska. Krajina hlása znižujúcu sa nezamestnanosť a stále počuť o nedostatku ľudí na trhu práce. Baviť sa tu o hrozbe masívneho úbytku miest znie bizarne.

Ale len dovtedy, kým sa ozrejmí, že nedostatok ľudí je momentálne lokálne špecifikum, ktoré súvisí so zlým nastavením vzdelávacieho systému. Vplyv technológií na pracovný trh je globálna téma a nikto netvrdí, že prebehne zo dňa na deň. Ide o to, začať sa pripravovať na možné zásadné zmeny. O existujúcich zárodkoch počuť každý deň: samojazdiace autá v uzavretých systémoch, robotické donáškové služby, inteligentná medicínska diagnostika, chatboty komunikujúce so zákazníkmi, autonómne účtovné systémy, čoraz vyspelejší Google prekladač či stroje produkujúce hudbu a výtvarné umenie. Podľa obľúbeného príkladu mala firma Kodak na vrchole až 150-tisíc zamestnancov, pričom jej digitálny následník Instagram založilo pätnásť ľudí. O dva roky ich kúpil Facebook za takmer miliardu dolárov. Otázka teda nie je, či k zmene na pracovnom trhu dôjde, ale ako bude prebiehať.

Štyri nula

Diskusia o tektonických zmenách prebieha pod nie úplne jasnou hlavičkou „Priemysel 4.0“. „A kedy sme mali Priemysel 3.0?“ mohol by sa niekto opýtať. Čosi sa ľuďom marí s číslovkou 2.0, ale to bolo niečo s webom, nie? Je preto nutné vysvetľovať, že štyri nula je označenie pre štvrtú priemyselnú revolúciu. Po počítačovej trojke, elektrifikovanej dvojke a parnej jednotke nastupujú zmeny priemyselného cyklu pod vplyvom zosieťovaných inteligentných technológií. Ide o víziu samoregulovaných systémov s vysokou mierou automatizácie a nových biznis modelov na báze Big Data.

Všetky priemyselné revolúcie spája, že technológie, ktoré ich poháňali, priniesli zmeny na pracovnom trhu, a to jednak tvorbou nových profesií a tiež škrtaním nepotrebných miest. Každá revolúcia žije snahou o zvyšovanie efektivity, čo sa nutne prejavuje aj na rozložení pracovnej sily. Preto sa už pri prvej revolúcii objavili aj radikálne protireakcie. Konkrétne hnutie luddizmu, ktorého stúpenci rozbíjali stroje v obave o svoje miesta. Pred tromi rokmi zase lietali kamene na autobus Googlu ako prejav protestu voči rastúcemu vplyvu technologického monopolu.

Každá revolučná technológia najprv zatriasla pracovným svetom a sociálne nastavenia a normy ju museli dobehnúť. Naša cesta naprieč priemyselnými revolúciami je však celkovo hodnotená ako úspešný príbeh postupného zvyšovania životnej úrovne. Otázka dneška znie, či to nutne musí platiť aj pre príchod inteligentných strojov pod nálepkou štyri nula.

Otázka dneška znie, či sa budeme vedieť prispôsobiť príchodu inteligentných strojov

Teraz to bude inak

Argument, že dnešná digitálna revolúcia je iná, pramení z toho, že ceny technológií radikálne klesajú, v niektorých prípadoch sa blížia nule. To umožňuje ich aplikovanie naprieč všetkými pracovnými sektormi, a teda plošnejšie nahrádzanie práce vykonávanej ľuďmi. Tu je zárodok vysokého percenta ohrozených džobov, ktoré hlása oxfordská štúdia.