Náhrada za Mečiarových pohrobkov? Ak nie je nezávislý, nemá zmysel

Zdroj: Maňo Štrauch

Ak už doteraz bola situácia na súde kritická, teraz sa stala ešte kritickejšou. Nasledujúce mesiace rozhodnú o tom, či Ústavný súd bude môcť byť tým, čím podľa ústavy má byť: „Nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.“ Práve nezávislosť súdu je nevyhnutnou podmienkou, aby si tento orgán plnil svoju úlohu. Bývalý predseda poľského Ústavného súdu profesor Jerzy Stepień to na základe svojich bohatých skúseností sformuloval vo vete: „Len Ústavný súd, ktorý je nezávislý, má zmysel. Ústavný súd, ktorý nezávislosť stratil, zmysel nemá.“

Aj dvadsaťpäťročná história ústavného súdnictva na Slovensku je dôkazom, že nezávislý, odborne konajúci orgán ochrany ústavnosti je pre demokratický právny štát nikým a ničím nenahraditeľný. Ak si Ústavný súd plní svoje povinnosti, má zásadný vplyv na smerovanie krajiny. Ale je zjavné, že svoju misiu si plní iba vtedy, ak rozhodnutia za súd a v jeho mene prijímajú nezávislí, odborne a mravne kvalifikovaní sudcovia. Takí, ktorí si uvedomujú celú váhu zodpovednosti za to, že voči ich rozhodnutiu neexistuje žiadny opravný prostriedok.

Faktom však je, že okrem sudcov, ktorí svoje pôsobenie na súde považujú za poslanie a službu verejnosti, boli za ústavných sudcov zvolení aj ľudia, ktorí svoj post zneužívali, ako keby v živote nepočuli o étose svojho povolania. Príkladov na oba prístupy je veľa, preto aspoň dva za všetky.

Posledné útočisko pred Mečiarom

Ústavný súd nemal za sebou ani dva roky pôsobenia, keď zachránil Slovensko pred zvratom k autoritárstvu, aký je dnes viditeľný v Maďarsku a Poľsku. Tri dni po parlamentných voľbách v roku 1994 Vladimír Mečiar, predseda HZDS, vyhlásil, že účasť Demokratickej únie (DÚ) v nich považuje za „nelegitímnu“, a preto požiada Ústavný súd, aby to oficiálne potvrdil.

Vtedajší ústavní experti hnutia – profesorka Katarína Tóthová a docent Ján Cuper – totiž tvrdili, že súd môže nielen „zrušiť“ volebný výsledok DÚ, ale aj prerozdeliť hlasy, ktoré únia dostala, medzi ostatné parlamentné strany. Keby bolo vtedy na súde šesť dispozičných sudcov, mohli sťažnosti vyhovieť a koalícia Mečiarovho HZDS, Slotovej SNS a Ľuptákovho ZRS by protiústavne získala v parlamente ústavnú väčšinu.

V. Mečiarovi by sa otvorila cesta