Náhodne, málo a bez vízie. Ako Slovensko financuje vedu

Dnes má Česká republika podaných dvakrát viac patentov ako Slovensko a práce českých vedcov sú dvakrát viac citované ako publikácie slovenských vedcov. Celkovo za riekou Moravou pracuje v sektore výskumu a vývoja dvakrát viac ľudí ako na Slovensku. To všetko po prepočte na počet obyvateľov. Príjmy finančne najúspešnejšieho ústavu českej akadémie vied vďaka patentom na látky potláčajúce vírus HIV a žltačku typu B vyskočili na 74 miliónov eur ročne.

Na Slovensku je zatiaľ ticho. Len rôzne úrady, firmy a neziskovky občas upozorňujú na to, že štát v podpore vedy a výskumu tápe. Aktuálne je to Najvyšší kontrolný úrad SR a Slovenská akadémia vied.

Štrnásť stratégií

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) začiatkom júla uverejnil rozsiahlu analýzu s desaťročným porovnaním výkonu vedy na Slovensku. Vyplýva z nej, že krajina dáva na výskum a vývoj štvornásobne menej ako zvyšok členských štátov Európskej únie. Potvrdili sa známe fakty, že verejná aj súkromná sféra zaostávajú v investíciách do vedy, že štát má nedostatky v riadení vedy a výskumu a že ich nepodporuje cielene a systematicky.

„Slovensko dodnes nemá komplexný strategický dokument pre túto vednú politiku, čo možno považovať za významnú prekážku na ceste k zlepšeniu a udržateľnému rozvoju,“ upozorňuje hovorca NKÚ Marek Papajčík. Aj pre nedostatočnú koordináciu hlavných aktérov sa podľa NKÚ v rokoch 2007 až 2017 nevytvárali vhodné podmienky na zlepšovanie výsledkov slovenskej vedy a výskumu.

Zdroj: Trend.sk

Za desať rokov slovenské vlády vyprodukovali vyše štrnásť strategických dokumentov, pod ktoré sa gestorsky podpísalo minimálne päť rozdielnych rezortov – Poznatkami k prosperite, Fénix, Minerva či najnovšia Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR – RIS3. Takmer polovica týchto strategických dokumentov sa podľa NKÚ prakticky nerealizovala. „A v prípade tých, s ktorých realizáciou sa začalo, bolo nedostatkom absentujúce monitorovanie a následné hodnotenie plnenia stanovených cieľov,“ dodáva M. Papajčík.

Ak by bol naplnený napríklad prvý z nich – Dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015 –, celkové výdavky na vedu a techniku by už pred štyrmi rokmi dosiahli 1,8 percenta HDP. Posledné údaje z roku 2017 hovoria o menej ako polovičnom podiele – 0,88 percenta v porovnaní s produkciou národnej ekonomiky.

Peniaze z Bruselu

Slovenské vlády sa pri financovaní vedy spoliehajú na