Lepšia kaviareň

Príbeh celého projektu sa začal písať rozhodnutím zakladateľa softvérovej spoločnosti Eset Miroslava Trnku, ktorý si kúpil akúsi „mestskú chatu“ v centre Trnavy. Tamojší rodák dlhodobo žije v Bratislave a v rodnom meste mu chýbalo miesto, kde by sa mohol pri svojich cestách zložiť. Voľba padla práve na budovu na Trojičnom námestí. Spočiatku slúžila pôvodnému zámeru, keď však odišiel jeden z nájomcov, rozhodli sa voľné miesto zaplniť sami.

„Do budovy sa nám hodilo niečo historické,“ začína rozprávanie pre TREND spolumajiteľ spoločnosti Trnka Investments Michal Trnka. Podľa neho padla voľba na kaviareň, keďže v čase plánovania projektu nebol v meste žiadny podnik, ktorý by spĺňal ich predstavy ideálnej kaviarne. „Thalmeiner vznikal v čase, keď kaviarne existovali bez nejakého konceptu. V Bratislave bol relatívne nový Štúr, inak tu nebolo nič,“ porovnáva.

Pomenovanie Thalmeiner nebolo náhodné. Značka už v minulosti existovala, podnikateľská rodina ju len oživila. „Chceli sme sa prihlásiť k odkazu kaviarne Thalmeiner, ktorá fungovala na inom mieste ešte za prvej republiky a bola mimoriadne populárna,“ približuje M. Trnka. K projektovaniu kaviarne pristupovali tak, aby odrážala dobu, v ktorej pôvodný podnik pôsobil. Pri jej projektovaní sa pritom nepozerali na rentabilitu celého projektu. „V čase otvorenia sme to nevnímali ako biznis. Skôr sme to robili pre radosť. Taká vysoká investícia do kaviarne ani nedávala ekonomický zmysel,“ hovorí s úsmevom syn zakladateľa Esetu.

Otváranie kaviarne prebiehalo bez veľkých očakávaní. Počet zákazníkov však začal neustále rásť. „Po prvom roku sme si hovorili, že je to zabehnuté, a pri pohľade na denné tržby sme si vraveli, že toto je náš strop. Potom sme ho zdvojnásobili a takýto rast pokračoval ďalej. Taký vývoj z nás nikto nečakal. Bolo to pre nás prekvapenie,“ rozpráva M. Trnka. Dobré meno kaviarne sa začalo šíriť aj za hranice mesta. Paradoxne, majiteľom to prinieslo nečakané problémy.

Preplatili všetkých

„Chodili k nám ľudia, ale časom sa začali sťažovať, že si nemajú kde sadnúť. A keď sa to stane človeku trikrát po sebe, je nahnevaný,“ ilustruje reálne skúsenosti spolumajiteľ kaviarne. Trnkovci tak začali rozmýšľať nad rozšírením konceptu. Voľba padla logicky na susednú budovu. V tomto smere mala rodina šťastie na dobré načasovanie. „V susedstve bola mestská budova, ktorá bola v dezolátnom stave. Mesto sa ju rozhodlo predať v balíku s inou budovou a za získané peniaze chcelo financovať obnovu pešej zóny,“ približuje spolumajiteľ.

V roku 2012 vyhlásilo verejnú obchodnú súťaž na predaj budov na Trojičnom námestí a Štefánikovej ulici. Znalecký posudok vyčíslil hodnotu oboch budov na 683-tisíc eur. Trnkovci však túto sumu výrazne prekročili a v súťaži ponúkli 1,2 milióna. Ich ponuka nemala konkurenciu, nehnuteľnosti tak získali. Dnes zdôrazňujú, že zo stavu nehnuteľnosti nadšení neboli. „V každej miestnosti bolo 40 trámov, aby to nespadlo. Schodisko sa zrútilo. Prišli sme v poslednej chvíli,“ prezrádza M. Trnka.

Okrem kancelárií vznikne v Nádvorí aj malá rezidenčná časť, skôr malý internát

Projekt rozšírenia kaviarne sa mohol realizovať. Neostalo však len pri ňom. „Začalo sa to kaviarňou, ale hneď po odkúpení budovy sme rozmýšľali nad tým, čo s ňou budeme robiť. Vedeli sme, že retail v centre mesta nedáva zmysel. Funkcia centra mesta sa mení,“ uvedomuje si M. Trnka. Pri hľadaní využitia nových priestorov načreli aj medzi nápady, ktoré nosili v hlave už dlhšie. Aj keď je pravda, že ich nechceli realizovať v Trnave. „Zmysel nám dávali oddychové a sociálne funkcie. Ľudia chodia do mesta preto, lebo je tam príjemná atmosféra, je tam pekne a odvšadiaľ je blízko. Na to sme chceli reflektovať. Vtedy sme rozmýšľali nad kultúrnym centrom v Bratislave, tak sme si povedali, že ho skúsime zrealizovať v Trnave,“ vysvetľuje spolumajiteľ.

Nádvorie: Keď developer stavia pre radosť

Zdroj: Trnka Investments

Podľa neho im do karát hrá aj to, že Trnava je univerzitným mestom. „Je tu 15- až 20-tisíc študentov. Nikde inde na Slovensku takáto koncentrácia mladých ľudí nie je. V meste pritom vždy fungovali aktivisti. Nakoniec, z aktivistov vzišiel aj náš primátor,“ naznačuje. Pri plánovaní projektu im možnosti otvorili aj ďalšie nákupy nehnuteľností a pozemkov. Budovu kúpili napríklad aj od Akadémie vzdelávania. Spojením viacerých parciel a budov tak vznikol vnútroblok s námestím. Práve táto dispozícia dala pomenovanie aj celému projektu – Nádvorie.

Kultúrne mestečko

Základom celého komplexu má byť kultúrna funkcia. Pri jej navrhovaní Trnkovci nevytvárali nič nové, oslovili združenia, ktorých prácu poznali. Práve ony majú vytvoriť atmosféru Nádvoria. „Dali sme sa dokopy s OZ Publikum, ktoré u nás otvorí centrum Malý Berlín,“ informuje M. Trnka. Ambíciou centra má byť organizovanie rôznych podujatí, výstav či diskusií. Jeho súčasťou bude aj sála pre 100 až 120 sediacich ľudí. O ďalší kultúrny rozmer sa má postarať nezisková organizácia Bronco, ktorá bude v priestoroch Nádvoria prevádzkovať komunitné centrum Kubík nápadov. Koncerty či rôzne podujatia bude hostiť aj samo nádvorie komplexu. Podľa majiteľov má kapacitu tisíc návštevníkov.

Projekt, ktorého rozpočet sa pohybuje na úrovní 15 miliónov eur, sa nespolieha len na kultúru. „Nie je veľmi dobré, keď projekt funguje tak, že ho niekto dotuje, pokiaľ ho to baví. Keď raz prestane, projekt zakape. A to sme nechceli. Chceme vytvoriť niečo, čo pretrvá. Malo by to byť ekonomicky funkčné. Preto by to mal byť mix kultúrnych a komerčných funkcií,“ tvrdí M. Trnka.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa