Načo je nám mesto kultúry

Turista vystúpi z vlaku a ak sa hneď neotočí na podpätku pod dojmom rozostavanej stanice, tak mu obrovský pútač pred budovou potvrdí, že vystúpil dobre. Zoberie to cez zrekonštruovaný park a nazrie do vynovenej plavárne, kde si so zdvihnutým obočím pozrie súčasné umenie v bazéne. Cez uličku remesiel sa dostane na Hlavnú ulicu a v informačnom centre sa nabalí prospektami. Zájde do synagógy na výstavu fotografií, vylezie na vežu dómu a večer zakončí pri pive na koncerte. Na druhý deň si urobí túru po revitalizovaných výmenníkoch, zájde do kasární — Kulturparku a nakoniec sa vyvezie na hradisko. Tam si pri pohľade na doteraz nepoznané mesto povie, že ten krátky výlet bol vlastne celkom OK.

Občan Slovenska – a obzvlášť Nekošičan – si však o Európskom hlavnom meste kultúry (EHMK) vytvára iný obraz. Živený titulkami posledných rokov si projekt spája s notorickým meškaním, zvláštnym obstarávaním, personálnymi rošádami, programovým mišmašom a betónom v parkoch. Z toho si formuje obraz neschopných Košičanov a otázku, načo je ten opulentný podnik vlastne dobrý.