Nábytkár, ktorý si trúfol na Ikea. V drobnejšom slovenskom vydaní

So svojou firmou sa dostal nahor aj vďaka orientácii na jediný biznis. Tento čerstvý päťdesiatnik nikdy v podnikaní nad ničím iným ako nábytkom nerozmýšľal. A ani nemieni. Je lojálny aj k svojim dlhoročným partnerom. Neopúšťa ich, aj keď sa mu krátkodobo črtá u niekoho iného niečo lepšie. Zároveň vie byť na nich aj tvrdý, najmä ak vybočia z mantinelov slušnosti.

Aj vďaka tomu urobil zo skrachovanej topoľčianskej fabriky Mier najväčšiu tuzemskú nábytkáreň v slovenských rukách pod názvom Decodom. Väčšie výrobne má v krajine len švédsky Swedwood – produkčná dcéra koncernu IKEA. V. Šrámek, podobne ako švédsky globálny líder, nábytok vo veľkom nielen vyrába, ale aj predáva v sieti vlastných obchodov.

Tridsaťročná známosť

Rodák z Humenného V. Šrámek je úspešný v nábytkárskom fachu nielen preto, že sa mu venuje nepretržite od vysokoškolských štúdií na Drevárskej fakulte Vysokej školy technickej vo Zvolene. Svoje zohralo aj to, že sa mu venuje celých tridsať rokov v jednom podnikovom areáli. Po vysokej škole sa totiž zamestnal v bývalej nábytkárskej spoločnosti Mier Topoľčany. Prešiel tam od funkcie výrobného majstra až po post generálneho riaditeľa. Pre nezhody s vtedajším vlastníkom Mieru – investičným fondom Coopex odtiaľ odišiel tesne pred prelomom milénia. Dôvodom „rozkmotrenia“ bolo to, čím je v biznise tento muž tiež známy. Že nemá rád neporiadok. V kuloároch sa hovorí, že Coopex nebol práve ukážkovým správcom majetku a z Mieru vtedy skôr ubúdalo, ako by ho majiteľ zveľaďoval.

V. Šrámek bol však mimo topoľčianskej nábytkárne iba rok, keď pracoval pre nadnárodného predajcu nábytku Sconto. Do Mieru sa vrátil na prelome milénia. Už ako spolumajiteľ a vrcholový manažér firmy Decodom, ktorá si dala za cieľ zachrániť topiacu sa fabriku.

Proti prúdu

Nového spolumajiteľa pri príchode do podniku vítali len „esbéeskári“ strážiaci areál pred zlodejmi. A mal tam ešte 250 zamestnancov. Ale bez akýchkoľvek zmysluplných zákaziek. Pustil sa do modernizácie fabriky i hľadania nových kontraktov. Výsledok postupného zlepšovania firmy je taký, že dnes dáva prácu zhruba 1 200 ľuďom a jej ročné tržby už presahujú šesťdesiat miliónov eur. Firmu nijako zvlášť neokresali ani ťažšie krízové roky. Mnohé iné slovenské nábytkárske podniky skrachovali či museli ísť do reštrukturalizácie pod ochranou súdov. Klesol aj predaj nábytku v celej Európe. Na Slovensku došlo medzi rokmi 2008 až 2012 k poklesu jeho odbytu až o vyše tretinu. Ale Decodom sa počas tohto obdobia neustále držal na tržbách zhruba 58 miliónov eur ročne, predvlani dokonca vyskočil na 65 miliónov eur. Neprepúšťal. Naopak, pár desiatok ľudí prijal navyše. A držal si aj zisky. I keď už nie také vysoké ako v predkrízových rokoch.

V slovenskom nábytkárstve je v posledných rokoch úspechom, ak vie výrobca vôbec prežiť vďaka úsporám z predchádzajúcich období. Lebo ľudia dnes kupujú menej bytov a nie až tak často menia starší nábytok za nový. Ale Decodom, naopak, pasívny nie je. Predvlani kupoval nové kompletné linky za milióny eur. A vlani zasa oznámil, že po dávnejšom usadení sa v Nemecku chce vo väčšom vyvážať svoj nábytok aj do Holandska či Belgicka. S tým, že si na túto kampaň pripravil pol milióna eur.

Najviac ale firmu práve v „neúrodných“ rokoch posilnili jej nemalé investície do vlastnej siete predajní. Prvé obchody mala už pred krízou, no cez ňu sa v obchode ešte viac rozbehla. V súčasnosti už má Decodom po celej krajine pätnásť vlastných obchodov a poltucet franšízových predajní. Mať značku Decodom na fasáde obchodu už láka aj cudzích predajcov. A tak s ním spolupracujú na základe licencií. Výsledkom je, že donedávna takmer výhradný vývozca nábytku do západnej Európy má ďalšiu opornú nohu na domácom trhu. Decodom tu predá takmer polovicu svojej produkcie. Jeho vlastné tuzemské obchody predajú vyše tretiny vyrobených kuchýň a obývačiek. Práve tie sú hlavným artiklom firmy.

Kľúčová predvídavosť

Masívnejší predaj prostredníctvom vlastných predajní bol podľa V. Šrámka podstatný pre udržanie Decodomu v dobrej forme aj počas krízy. „Už po lete roku 2008 sme cítili, že dobre už bolo. Aj to, že zrejme nie každý náš odberateľ nábytku tomu dá náležitú váhu zmenou zažitých biznis modelov. Ak sme nechceli prichádzať doma o tržby, museli sme rýchlo zdynamizovať naše aktivity v oblasti vlastných predajní,“ zvýrazňuje význam predvídavosti spolumajiteľ firmy. Už v októbri 2008 sa v Decodome uskutočnil veľký míting deväťdesiatich vedúcich pracovníkov. Odznelo na ňom, že bezstarostný rast sa skončil a do všetkého treba isť s oveľa väčšou razanciou.

V. Šrámek tiež vopred vedel, že na trhu čaká náročnejší odberateľ, a tak rýchlo reagoval častejším spestrovaním ponuky. Kým pred krízou firma do výroby každoročne zavádzala zhruba pätnásť nových obývačiek, vlani i predvlani to bolo vždy po 45 nových modeloch.

Podľa šéfa Decodomu je stráženie nákladov i tokov financií automatickou domácou úlohou. Kto chce na ťažšom trhu naozaj rásť, musí byť kreatívny a zaujať zákazníkov.

Z vlastnej liahne väčší ťah

„Za vôbec najdôležitejšie pre úspech považujem schopnosť obklopiť sa správnymi a korektnými ľuďmi a s nimi potom dlhodobo zdieľať úspechy i prekonávať prekážky,“ hovorí V. Šrámek. Žiaden manažér by podľa neho nemal mať pocit, že je vo všetkom najlepší. Na to, čo mu chýba, si má nájsť schopnejších ľudí.

Dobrých spolupracovníkov do riadiaceho tímu si hľadá výhradne vo vlastnej firme. „Nekupujem drahých ľudí zvonku, ale dávam šancu tým najšikovnejším z podniku. Fabriku si treba očuchať celú, od základnej výroby. Až potom v nej môže niekto riadiť procesy. U nás sa manažéri stávajú z najlepších majstrov,“ hovorí.

Sám sa cíti skôr ako stratég a vizionár firmy. Operatívu chodu fabriky má viac na starosti ďalší vlastník spoločnosti – Roman Gejdoš. Našli sa pri zrode Decodomu. „Je dôslednejší na detaily. Stráži náklady a viac doťahuje cenové rokovania s partnermi,“ opisuje ho V. Šrámek.

Tvrdosť i lojalita

Šéf nábytkárne vie byť aj tvrdý. V odvetví je rozšíreným neduhom kopírovanie úspešných produktov. Ani Decodom neseriózni konkurenti neobchádzajú. „Dlho ich však na trhu nestrpíme. Dovtedy ideme s cenami vlastných originálov dole, dokiaľ ich nevytlačíme,“ hovorí.

Do otvoreného sporu išiel len nedávno aj s bratislavskými predajcami nábytku – známou rodinou Galanovcov. Prekážalo mu, že po ich finančných problémoch mu v ich reštrukturalizácii pod ochranou súdov uviazla pohľadávka za zhruba 20-tisíc eur. Mnohých svojich dlhoročných dodávateľov Galanovci obmäkčili, aby sa so svojou produkciou vrátili do ich predajní. V. Šrámek je však neoblomný. „S Galanovcami nerobím a už ani nebudem. Mne ide len a len o princíp. Nikdy som nikomu nič nedlhoval a žiadam to aj od druhých,“ prízvukuje.

K jeho zasadám patrí aj to, že sa nezapletá do politiky. Nikdy sa nezaujímal o zákazky na nábytok v štátnych úradoch či firmách. „Nechcem, aby bol môj biznis niekedy závislý od nejakého tendra s podpisom politika,“ ohradzuje sa.

Naopak, možno až netradične vie byť lojálny k dobrým dlhoročným partnerom. Keď Nemcovi Ferdinandovi Schröderovi pred poldekádou vypadli dodávky demontovaného nábytku z Rumunska, Decodom mu bol ochotný dodať takýto sortiment, hoci ho už niekoľko rokov nerobil a sústredil sa na sofistikovanejší montovaný nábytok. V. Šrámek vtedy na čas prestavil linky a zmenil chod fabriky aj preto, že práve F. Schröder Decodomu pomáhal nemalými odbermi v období, keď firma ešte len štartovala. „V biznise musíte dať dobrým partnerom niečo navyše, ak chcete očakávať v budúcnosti niečo viac. Ferdimu som pomohol z problémov v Rumunsku aj z vďačnosti za minulosť. Ale čo ak raz na náš nový montovaný nábytok prejde aj on sám?“ uvažuje V. Šrámek.

Svoju lojálnosť dokazuje aj tak, že od vzniku Decodomu spolupracuje iba s jedinou bankou – Istrobankou, ktorá sa neskôr zlúčila s ČSOB. Lebo mu dala úver pri štarte firmy bez toho, aby mal nejaký výraznejší majetok na zloženie zábezpeky.

Hlavne opatrne

V. Šrámek verí, že s firmou bude napredovať aj ďalej. I keď z neho cítiť, že kríza z neho urobila opatrnejšieho vizionára. Pred jej vznikom pri otázke na dlhodobejšie ciele uviedol, že by chcel, aby sa Decodom dostal v tržbách nad hranicu 130 miliónov eur.

Teraz reaguje bez presnejšie vymedzených mét. „Vo firme máme aj do budúcnosti pripravené projekty pre ďalší rast a zlepšovanie nášho pôsobenia na trhu,“ hovorí. Stotožniť sa nevie ani s tým, keď sa jeho podnik najmä svojím novým zameraním aj na obchod porovnáva so spoločnosťou IKEA. „Tento koncern je pre mňa skôr inšpiráciou a vzorom. Nerád sa porovnávam s niekým takým neporovnateľným,“ dopĺňa.

Najviac ho trápia pomalé zmeny domáceho verejného sektora i politických elít. „Ak sa riešenie nezamestnanosti, zadlženosti či korupcie a transparentnosti bude uberať správnym smerom, tak sa o budúcnosť Decodomu neobávam,“ dodáva biznismen. Ak potrebuje vypnúť, zahrá si na gitare alebo vypočuje obľúbené blues. A doma si zveľaďuje svoje „malé arborétum“.

Ako sa zviezť na čínskych rýchlovlakoch

Stanislav Krcho, majoritný vlastník spoločnosti Kompozitum, vyrába ľahké materiály pevné ako oceľ

Máloktorej slovenskej firme sa podarilo preraziť medzi absolútnu svetovú špičku. Topoľčianskej spoločnosti Kompozitum a jej majoritnému vlastníkovi Stanislavovi Krchovi áno. Technológiu, ktorú používajú, majú v porovnateľnej kvalite globálne len dve ďalšie firmy. Ide o výrobný postup spracovania materiálov, ktoré sa využívajú napríklad v čínskych a francúzskych rýchlovlakoch. Materiály spracované touto technológiou majú špecifické vlastnosti – sú pevné ako oceľ, ale výrazne ľahšie a s lepšími klznými vlastnosťami. Výroba skeletových kompozitov je rovnako krkolomná ako ich názov. Ale perspektíva ich využitia je vzhľadom na nové technológie v doprave obrovská.

Stanislav Krcho

To, čo vyrába Kompozitum pre dodávateľov na rýchlovlaky, slúži na zlepšenie prenosu elektrického výkonu medzi rušňom a trakčným, teda elektrickým vedením na železnici. Ide o zdokonalenie súčiastky na streche rušňa, ktorá je v priamom kontakte s vedením. Vzhľadom na extrémnu rýchlosť musí byť tento materiál odolný. Skeletové kompozity túto požiadavku plnia – dosahujú pevnosť niektorých druhov ocelí. S oceľou majú spoločnú aj vodivosť. Oproti nej však disponujú lepšími klznými vlastnosťami. Vďaka tomu sa pri trení zariadenia na rušni a na elektrickom vedení nezoderú.

Rýchlovlaky sú však iba čerešnička na torte. Popritom vyrába Kompozitum tesniace prvky v čerpadlách a kompresoroch alebo napríklad produkty, ktoré sa využívajú v automobilovom priemysle. Výrobky sa tvoria v extrémne náročných podmienkach – pri vysokej teplote, vysokom tlaku a vo vákuu. Ak sa do tohtoprostredia vložia rôznorodé suroviny, za určitých okolností vytvoria jeden celok. V prípade spoločnosti Kompozitum sa v podmienkach, ktoré sú podobné ako na planéte Venuša, spája uhlík, prípadne grafit alebo keramika s kvapalnými kovmi. Výsledkom je vodivý, hladký, ľahký, ale zároveň tvrdý materiál.

Firma Kompozitum sa na začiatku pôsobenia ukazovala ako stratený prípad. „Po troch rokoch úsilia nám na daňovom úrade povedali: ,Už s tým prestaňte, iba sa zadlžujete. Čo ste to za podnikatelia, keď ste nezarobili ani korunu?‘“ spomína S. Krcho. So spoločníkom úvodné obdobie ťažko manuálne pracovali. „Prvý rok sme robili nonstop. Za celý rok sme mali šesť dní voľna,“ hovorí. Firme sa však napriek tomu nedarilo. Po príhode na daňovom úrade sa podnikatelia nad sebou zamysleli. „Začali sme budovať aktívny marketing, sústredili sme sa na oblasti výrobkov, ktoré majú nižšiu pridanú hodnotu, ale sú ihneď ekonomicky efektívne,“ vraví. Pracovali aj na zdokonaľovaní svojich výrobných zariadení. Vďaka tomu dokázali zvyšovať kvalitu, čo rozšírilo ich možnosti do ďalších odvetví.

Firma rýchlo rastie. V roku 2012 dosiahla obrat 3,4 milióna eur, čo je dvojnásobok oproti roku 2010. S. Krcho vidí ďalšiu perspektívu napríklad v automobilovom priemysle. Producenti áut hľadajú cesty, ako znížiť hmotnosť elektromobilov, aby jazdili efektívnejšie. Problémom elektrických áut je napríklad veľká batéria. Jednou z možností, ako by to mohli vyriešiť, je čiastočné nahradenie ocele skeletovými kompozitami, ktoré sú výrazne ľahšie.

Keď je už Slovensko malé

Branislav Polák s firmou 3070 operuje už v tridsiatich štátoch, Peter Nedeliak z Ultra plastu podporil svoje podnikanie cez internet

V marketingu nie je veľa podnikateľov, ktorí dávajú prácu trom stovkám ľudí. A už vôbec nie takých, ktorí majú všetkých klientov za hranicami. Branislav Polák, tohtoročný držiteľ ocenenia spoločnosti EY pre začínajúceho podnikateľa roka a spolumajiteľ firmy 3070, takéto kritériá spĺňa. Slovenská firma má pobočky v Mníchove i vo Viedni a podieľa sa na projektoch v takmer všetkých európskych krajinách, ako aj na Blízkom východe.

Firma 3070 sa venuje marketingu v maloobchode. Názov je spojením dvoch čísel, ktoré ilustrujú orientáciu firmy. Tridsať percent aktivít má byť kreatíva a dizajn, zvyšných sedemdesiat výroba a ostatné činnosti. Väčšina firiem sa orientuje buď na jedno, alebo na druhé. Spoločností, ktoré ponúkajú spojenie oboch oblastí, je podľa B. Poláka málo.

Branislav Polák

3070 robí kreatívu a zároveň vyrába propagačné materiály, napríklad katalógy. Spolu s dcérskou firmou Alice in Tokyo, ktorá má na starosti digitálne technológie, zamestnáva približne stovku ľudí. Ďalších dvesto pracuje vo výrobných firmách, ktoré sú exkluzívnymi dodávateľmi 3070. Spoločnosť vznikla v roku 2009 a odvtedy rýchlo rastie.

Peter Nedeliak, držiteľ Ceny Profitu za najkrajší podnikateľský príbeh, sa dva roky túlal po Európe a potom sa v jednej miestnosti v kotolni v Lipanoch dal na podnikanie. Stavil na istotu, začal vyrábať vákuovo tvarované plasty pre automobilky.

Kríza však jeho firmu Ultra plast pripravila o väčšinu odberateľov, a tak sa preorientoval na spotrebný tovar. Napríklad strešné boxy na autá vlastnej konštrukcie. Aby náklady na výrobu boli čo najnižšie, nešetril na materiáloch a kvalite, ale začal predávať cez internet so sloganom – nákup priamo z výroby za polovičné ceny. Dnes má už 21 variantov strešných boxov, zákazníkov po celom svete a firme sa darí ešte lepšie ako pred krízou.