Mýtus o lacných britských bankách

Finančný sektor vo Veľkej Británii sa ešte nespamätal zo škandálu po zverejnení správ o manipulácii medzibankových sadzieb Libor a už ho stíha ďalšia rana. Dlho zažitá tradícia krajiny, že tamojšie bankovníctvo je „zadarmo“, je iba mýtus, tvrdí spotrebiteľská organizácia Which? vo svojej novej štúdii. Podľa nej klienti poplatky platia – i keď v nepriamej forme – aj pri bežných účtoch, ktoré ľudia vnímajú ako bezpoplatkové. V niektorých prípadoch zaplatia ročne až do deväťsto libier. Bankárom sa výstupy organizácie nepáčia. No proti bankovníctvu v tejto forme vystupuje už aj regulátor. Hoci z iného dôvodu: bezplatné účty považuje za chybnú časť systému, ktorá vytvára bariéru pre vstup konkurencie na tamojší trh.

Hoci sa Britom nemusí páčiť, že by mali platiť bankám za služby spojené s bežným účtom akúkoľvek sumu – keďže mnohí skutočne neplatia vôbec –, nakoniec sa môže stať, že bankovníctvo bez poplatkov po 28 rokoch v Británii zahynie. Niektoré menšie banky už na jeseň ohlásili, že začnú predávať účty s cenovkou. Iné sa k téme vyjadrujú len zľahka s tvrdením, že účty s poplatkami v ponuke majú a je len na ľuďoch, že si vyberú ten „zadarmo“. Hoci nie vždy to tak aj zostane. Bez poplatkov ho majú len tí klienti, ktorým sa podarí celý mesiac udržať v pluse. Pod nulou už na nich poplatky číhajú, i keď mnohí si to neuvedomujú. Bankári sa obhajujú, na webových stránkach majú prehľadné cenníky.