Myslite makroekonomicky

Makroekonómia je pre laika navonok podobne nerozlúštiteľná: samé grafy, percentá, nepochopiteľné rovnice a hromada cudzích slov s nejasným významom. Ekonómovi a novinárovi Timovi Harfordovi sa v jeho poslednej knihe The Undercover Economist Strikes Back darí pútavo vysvetľovať všetky podstatné základy makroekonómie – a to bez jediného grafu či vzorca. Pomyselne tak prekonáva S. Hawkinga, a ak je úspech jeho predchádzajúcich kníh meradlom, tak ho zrejme čaká ďalší bestseller.

Britský humor

Slávnejší autori, ktorí sa zaoberajú makroekonómiou, stavajú svoje knihy na provokatívnosti, silných slovách a sporoch so zástancami iných myšlienkových táborov. Taký Paul Krugman si musí rypnúť do rakúskej školy, Nassim Taleb zasa do centrálnych bankárov. T. Harford konflikty nevyhľadáva, jeho prednosťou je nadšenie a vášeň, akokoľvek môže predstava vášnivého makroekonóma znieť zvláštne. Nakoniec, jeho relácia More or Less v rozhlase BBC získava rok čo rok ocenenia za excelentnosť v prezentovaní štatistiky. Kto sa započúva, pochopí: kombinácia uvádzania faktov a politických výrokov na pravú mieru s britským humorom je zábavná a poučná zároveň. Podobne ľahký tón si T. Harford vybral aj pre svoju najnovšiu knihu. Prvé dve kapitoly napríklad uvádza citátom z britskej humoristickej klasiky Stopárov sprievodca po galaxii. Za knihou cítiť hlboký prehľad a veľa naštudovaného materiálu (odkazy na zdroje pre jednotlivé kapitoly zaberajú desať strán), štýl to však nijako nezaťažuje. Je konverzačný, a to doslova: všetky kapitoly prebiehajú ako diskusia s čitateľom, ktorý dostal za úlohu riadiť ekonomiku, ale nevie veľmi, ako na to. A tak kladie rôzne otázky a autor vysvetľuje. Sú ľudia, ktorých presne takýto spôsob písania môže odradiť, našťastie nejde o reálny rozhovor. Otázok je málo, sú trefné a autor má veľa priestoru na vysvetľovanie. Zároveň pomáhajú zdôrazniť základnú komplikáciu makroekonómie: a síce, že na mnoho javov jednoducho nejestvuje jednoduché riešenie, ktoré by fungovalo v každej krajine za akýchkoľvek okolností. „Napríklad samotné hranice medzi krátkodobými a dlhodobými efektmi sú natoľko nejasné, že sa ekonómovia napríklad nevedia dohodnúť, aký typ recesie práve zažívame,“ hovorí v kapitole o tom, ako liečiť krízy.

Stroj na ekonómiu

T. Harford už niekoľkokrát v minulosti ukázal, že je skôr rozprávačom príbehov, aj keď to v takej oblasti, ako je makro, môže prekvapiť. Knihu otvára životným príbehom ekonóma Billa Phillipsa, po ktorom je pomenovaná slávna krivka ukazujúca vzťah medzi vývojom inflácie a nezamestnanosti. Austrálčan, ktorý prišiel do Británie, aby namiesto štúdia ekonómie bojoval v druhej svetovej vojne a pred smrťou v zajateckom tábore ho nakoniec zachránila jeho schopnosť vyrábať prístroje zo zvyškov. Vlastnoručne vyrobené minirádio ukryté v topánke mu prezradilo, že sa blíži front. Unikol tak Japoncom, ktorí sa rozhodli jeho tábor vyhladiť.

Po návrate zostrojil Moniac: hydraulický počítač, ktorý dokázal modelovať ekonomické procesy. Po nastavení inflácie či objemu investícií dokázal vyrátať iné veličiny, napríklad vplyv na nezamestnanosť. Používal sa až do deväťdesiatych rokov a je zobrazením klasickej myšlienky Johna Maynarda Keynesa. A síce, že hospodárstvo nie je nič iné ako stroj, ktorého nedostatky sa dajú odstrániť pohľadom pod kapotu a opravou.

Mimochodom, v rozprávaní o takých teoretických konceptoch T. Harford žiari. B. Phillips bol tak zabratý do praktických vecí, že zabúdal svoje nápady publikovať a plniť tak kvóty na škole, kde učil. Keď ho na to upozornili, za víkend oprášil svoju krivku, na ktorú prišiel už dávnejšie. „To, čo sám opísal ako rýchlu robotu, sa stalo najcitovanejšou publikáciou v dejinách ekonómie,“ dodáva T. Harford.

Nad vecou

Veľkou prednosťou T. Harforda je, že sa nestavia ani do jednej zo súperiacich škôl ekonomického myslenia. J. M. Keynesovi sa nevysmieva ani ho neidolizuje. Vysvetľuje, ako vznikol jeho pohľad na fungovanie hospodárstva, a nezabúda zdôrazňovať jeho prínosy aj nedostatky. Podobne sa venuje všetkým základným kameňom makroekonomickej teórie: od inflácie cez nezamestnanosť po HDP. Na pomoc si berie odborníkov bez ohľadu na príslušnosť k myšlienkovým školám. Svoje miesto si nájdu nobelista Daniel Kahneman aj už spomínaný P. Krugman. Podobne ako v minulých knihách ukazuje T. Harford schopnosť nájsť menej známe príbehy a ilustrovať na nich ekonomické princípy. Tie potom využíva pri vysvetľovaní komplikovanejších myšlienok. Neponúka pritom jednoduché riešenia. V kapitole o inflácii otvorene priznáva, že tlačenie peňazí dokáže v niektorých typoch kríz naštartovať ekonomiku. V iných, samozrejme, môže viesť k hyperinflácii. Nájsť mieru, ktorá pomôže a neuškodí, nie je jednoduché. Pri HDP zasa priznáva, že nemeria všetky aspekty kvality života – nie je to však ani jeho cieľom. „Hlavným motívom politikov, ktorí hľadajú alternatívne spôsoby merania hospodárstva – ako napríklad Nicholas Sarkozy –, je predovšetkým zakryť fakt, že sa im skrátka až tak nedarí,“ hodnotí snahy o návrh indexu ekonomickej spokojnosti. „Určite by sme našli spôsob, ako do HDP zahrnúť radosť z práce či hodnotu rôznych domácich činností – bol by to však mizerný nástroj na diagnostikovanie chorôb ekonomiky.“