Súčasné umenie má osobu pápeža a jeho zobrazenie v dosť veľkej obľube. Nemožno však povedať, že by k nemu umelci vždy pristupovali s nejakým zvláštnym rešpektom, Pápež ako stelesnenie rímskokatolíckej cirkvi funguje ako metafora jej skostnatenosti, arcikonzervatívnosti, ako zaručený cieľ umeleckej provokácie a (väčšinou) prvoplánových stratégií s jasným marketingovým zámerom.
To však neplatí pre Francisa Bacona, jedného z najoceňovanejších (a najkontroverznejších) britských maliarov 20. storočia, ktorého popularita býva porovnávaná s Beatles. V súvislosti s kresťanskou tradíciou je Baconovo miesto veľmi zaujímavé. V jeho umeleckej ikonografii má výrazné miesto téma ukrižovania. Napriek tomu, že F. Bacon bol ateista (a ešte aj všeličo iné nezlučiteľné s kresťanskou morálkou) a ukrižovanie bral ako štúdiu ľudského správania – esenciu strachu, brutality a rituálneho obetovania – predsa len sú jeho ukrižovania jednými z najemotívnejších v európskom maliarstve. Ďalšou Baconovou obľúbenou témou bol portrét. Do 40. rokov 20. storočia sa datujú počiatky Baconovho očarenia známym Velázquezovým portrétom pápeža Innocenta X. (na obrázku štúdia podľa Velázquezovho portrétu Innocenta X., 1953). Viac ako 50 variantov – parafráz na pôvodnú brilantnú štúdiu jednej výraznej osobnosti cirkevných dejín – hovorí o tom, že F. Baconovi sa vlastným a jedinečným spôsobom podarilo vyjadriť neistotu a pochybnosti ukrývané za maskou vznešenej oficiality.
V režime využitia statusu mediálnej celebrity sa nesú zobrazenia pápeža viacerých umelcov, ktorí sú známi svojimi kontroverznými komentármi na mýty a očakávania nielen (vizuálnej) súčasnosti. Ako napr. realistické znázornenie pápeža Jána Pavla II. zasiahnutého meteoritom talianskeho umelca Maurizia Cattelana alebo pápež Benedikt XVI. ako súčasť série brazílskeho výtvarníka Gila Vicenteho, ktorý ho nakreslil ako jeden z cieľov ním realizovanej fyzickej likvidácie (okrem pápeža napr. aj anglická kráľovná Alžbeta).
