Muž, ktorý urobil z Times Square centrum sveta

Vďačí za to cielenej premene kľúčových lokalít na miesta lákajúce ľudí od rána do večera. Lídrom týchto projektov bol Carl Weisbrod, súčasný šéf mestského plánovania New Yorku. Z Times Square vyhnal autá a denne tadiaľ prúdi takmer pol milióna ľudí.

Dnes je jeho hlavnou úlohou naplniť plán starostu Billa de Blasia postaviť za desať rokov dvestotisíc cenovo dostupných bytov. Dostal na to vyše osem miliárd dolárov, viac ako dá na nájomné byty päťdesiatka ďalších najväčších amerických miest. C. Weisbrod pracuje pre rodné mesto 35 rokov a hovorí, že je jeho celoživotnou láskou. O úspechu New Yorku sme sa rozprávali na pražskej urbanistickej konferencii reSITE.

Čo podľa vás robí New York tým úžasným mestom, za ktoré je považovaný?

Sú to dve veci. Prvou je dôraz na pluralitu a rôznorodosť a druhou ocenenie talentu. Ich kombinácia prilákala ľudí z celého sveta a vďaka tomu je New York najpestrejšou mestskou ekonomikou. Táto kombinácia ho robí vzrušujúcim, neustále sa meniacim miestom, centrom inovácií a zábavy, centrom akceptovania ľudí.

Ako rodák ste zažili v New Yorku dobré aj zlé časy. Zrejme najťažšie boli po 11. septembri 2001, keď ste sa stali riaditeľom korporácie založenej na obnovu Dolného Manhattanu. Čo ste museli urobiť, aby ste vrátili život do jadra newyorskej ekonomiky?

Nepovedal by som, že najťažšie časy New Yorku počas môjho života boli po 11. septembri. Boli to 70. a začiatok 80. rokov, keď mesto takmer skrachovalo, pretože nebolo dobre riadené. Bolo to obdobie veľkých sociálnych zmien, vrátane hnutí za ľudské práva a proti vojne vo Vietname, najvyššej kriminality v Amerike, sexuálnej revolúcie, drogovej epidémie.

Všetko to prišlo naraz a spôsobilo historicky prvý úpadok mesta, ľudia z neho odchádzali. Z mnohých pohľadov to bolo najhoršie obdobie pre New York, ale mesto sa potom stalo oveľa disciplinovanejším. Jedenásty september bol veľkou tragédiou, bol som vtedy pri tom, videl som, ako druhé lietadlo narazilo do WTC.

Ako sa z toho mesto dostalo?

Vďaka disciplíne, ktorú začala samospráva uplatňovať práve na začiatku 80. rokov, sa podarilo nájsť zhodu, čo robiť. Nebolo to dokonalé, prebiehali intenzívne diskusie, ale mesto sa zomklo a pätnásť rokov po útokoch sa zničená oblasť Dolného Manhattanu premenila. Je to rodisko New Yorku, jeho najstaršia časť, ktorá sa stala nudným finančným centrom. Ale dnes je jednou z najnovších a najenergickejších štvrtí, je dôkazom neustáleho pohybu mesta a schopnosti meniť sa.

Na konferencii ste povedali, že základom úspechu mesta je správne rozdeľovanie limitovaných zdrojov. New York priťahuje množstvo súkromných investícií, v akom stave sú mestské financie?

Mestu sa darí, populácia aj počet pracovných miest sú najvyššie v histórii, rozpočet je vynikajúco nastavený. Samozrejme, prechádzame ekonomickými cyklami, ale momentálne je mesto vo výbornej kondícii. Aj to však prináša problémy. Našou úlohou teraz je reagovať na rastúce rozdiely medzi bohatými a chudobnými.

Kľúčovým cieľom starostu de Blasia je nájsť spôsob, ako znížiť túto nerovnosť. Najdôležitejšie je venovať sa bytovej kríze, zrejme najväčšou výzvou je pre nás dostupné bývanie. Ak sa nám podarí vyriešiť to, bude to najlepšia odpoveď na nerovnosť.

Vidíme, že autá sa používajú menej. Cieľom je zrušiť parkovacie miesta, ktoré nie sú nevyhnutné

Jedným z vašich najznámejších úspechov je premena Times Square zo symbolu kriminality a úpadku na jedno z najnavštevovanejších miest. Nedávno sa však objavil návrh vrátiť automobilovú dopravu na námestie. Čo si o tom myslíte?

Bol to experiment, ktorý priniesol extrémny úspech a znovu premenil Times Square na miesto, kde sa stretávajú ľudia. Ale ako zo žartu hovorievam, dnes je také prepchaté, že tam už nikto nechce chodiť. Pritiahlo aj pouličných zabávačov a ďalších ľudí, ktorí ťahajú z turistov peniaze a to sa snažíme obmedziť. Je to výzva, ale zďaleka nie taká, pred akou sme stáli pred štyridsiatimi rokmi, keď bolo Times Square miestom zločinu a sociálnej dezintegrácie. Pokrok a zmeny prinášajú nové problémy.

Výraznou zmenou prechádza panoráma mesta. Vyrastajú desiatky superštíhlych supervysokých (nad 300m) mrakodrapov v husto osídlených lokalitách najmä okolo Central Parku a šíria sa aj do Brooklynu. Čo to znamená pre New York?

New York je známy siluetou, ktorá sa väčšinou sústreďovala na Dolnom a Strednom Manhattane, ktoré sú centrom biznisu. Sme vertikálne mesto, minimálne v našej centrálnej obchodnej štvrti, ktorá sa neustále premieňa, a tieto budovy odrážajú jej búrlivý rozvoj. Ja osobne nie som proti supervysokým budovám v biznisovom centre mesta, ale musíme byť s nimi opatrní v rezidenčných častiach.

Hoci architektúra niektorých sa mi nepáči, vlastne sú dosť škaredé, na druhej strane aj niektoré z dnes ikonických budov boli považované v čase dokončenia za škaredé. Časy sa menia aj vkus sa mení. Vertikalita, ktorá robí New York New Yorkom, len odráža opulenciu mesta.

Carl Weisbrod Zdroj: Tomáš Novák

Nie všetci Newyorčania sú zo supervysokých mrakodrapov nadšení. Developeri sa síce pýšia, že vďaka novým technológiám môžu stavať čoraz vyššie, ale ľudia sa obávajú nedostatku svetla a zatienenia ikonických stavieb. Pociťujete tlak z oboch strán?

Vždy sme pod tlakom. Pre plánovanie je to prirodzené asi všade, najmä však v meste ako New York. Problém pri supervysokých budovách je, že nesplývajú s prostredím, okolité budovy sú vždy nižšie. Nemyslím si, že by blokovali svetlo alebo staršie stavby, prispievajú k rôznorodejšej ulici. Sú kontroverzné? Samozrejme! Ale život v New Yorku je kontroverzný, sme mestom pre ľudí s otvorenou mysľou.

Luxusné mrakodrapy zvyšujú ceny bytov. Mnohé lokality prechádzajú gentrifikáciou, rastúce ceny vytláčajú ľudí z rodných štvrtí. Nie je to v rozpore s cieľom tvoriť udržateľné a spravodlivé mesto?

Nespochybňujeme, že toto je pre nás veľká výzva. V New Yorku je na trhu obrovský tlak, pretože bohatí ľudia z celého sveta v časoch nízkych úrokových sadzieb a malých investičných možností kupujú newyorské nehnuteľnosti, ktoré sú historicky veľmi dobrou a bezpečnou investíciou. Rovnako ako v Londýne a ďalších svetových metropolách.

Nepochybne vzniká prázdny mestský priestor, ani nie tak preto, že bohatí kupujú nehnuteľnosti, ale preto, že v nich nežijú. Ulice nie sú také živé, ako by sme chceli. Nie sú to však tieto budovy, ktoré vytláčajú ľudí, ale bez debaty je tu nedostatok bytov, ktorý tlačí na ceny. Preto sme do centra desaťročného finančného plánu