Musk buduje vesmírny internet. Ako bude fungovať a čoho sa obávať

Obyvatelia Slovenska mohli vlani koncom mája prvýkrát na nočnej oblohe vidieť zaujímavý úkaz. Pás svetiel sa tiahol v rovnakej trajektórii. Mnohých táto svetelná šou na nočnej oblohe prekvapila, pričom sa objavili rôzne teórie jej vzniku – od armádnych lietadiel až po návštevu mimozemskej civilizácie.

V skutočnosti však išlo len o projekt amerického podnikateľa a zakladateľa firmy Tesla Elona Muska, ktorý sa rozhodol poslať na obežnú dráhu desiatky satelitov, ktoré budú tvoriť základ projektu s názvom Starlink. Ide o interný projekt jeho vesmírneho startupu SpaceX, ktorého cieľom je pokryť celú planétu internetovým pripojením prostredníctvom tisícov satelitov.

E. Musk si od projektu sľubuje získanie dostatočného objemu financií, ktorý sa neskôr použije na vesmírny program kolonizácie Marsu.

Od vízie k realizácii

Program Starlink spoločnosť SpaceX prvýkrát predstavila v roku 2015. O tri roky vypustila prvé dva skúšobné satelity pod názvom Tintin A a Tintin B. Údaje z nich potom využila pri ďalšej misii. Vlani koncom mája E. Musk zaznamenal vo svojom projekte Starlink prvý väčší úspech. Raketa Falcon 9 sa odlepila od floridskej vesmírnej raketovej základne Mys Canaveral a vyniesla na nízku obežnú dráhu 60 špeciálnych družíc Starlink.

Podobnú misiu zopakoval štyrikrát a v súčasnosti ich má na obežnej dráhe približne tristo. Hmotnosť jedného satelitu veľkosti kancelárskeho stola je približne 227 kilogramov. Celkovo má SpaceX v pláne vyviezť na obežnú dráhu až 12-tisíc satelitov, na časť z nich už spoločnosť dostala potrebné povolenia. Oblasti Spojených štátov a Kanady budú medzi prvými, ktoré by mohli internetové služby do roku 2020 využívať.

O čom je vesmírny internet

Satelitný internet nie je žiadna novinka. Muskov projekt to však chce robiť odlišne. Jiří Šilha z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Univerzity Komenského v Bratislave vysvetľuje, že v súčasnosti máme na obežnej dráhe Zeme viacero systémov, ktoré ponúkajú internetové pripojenie.

„Ide buď o satelity na geostacionárnych dráhach, čiže dráhach, na ktorých sa objekty pohybujú s obežným časom identickým s rotáciou Zeme, a teda sú stále na tom istom mieste na oblohe,“ vysvetľuje odborník. Podľa J. Šilhu je týchto satelitov menšie množstvo a vedia ich využiť iba v oblastiach, z ktorých sú viditeľné zo Zeme.

„Ich služby sú napríklad nepoužiteľné vo vysokých zemepisných šírkach a okrem toho pri nich dochádza k omeškaniu signálu, čiže latencii, lebo signál putuje veľkými vzdialenosťami,“ dodáva. Prenosové rýchlosti takýchto sietí sú zhruba desiatky Mbps, čo je relatívne slušná rýchlosť, ale neporovnateľná s 5G rýchlosťami, ktoré sú medzi 50 až 1 000 Mbps, uzatvára odborník.

Na druhej strane, nové konštelácie by mali využívať väčšie množstvo satelitov na nízkych dráhach. To by malo podľa J. Šilhu zosilniť signál aj jeho stabilitu a je predpoklad, že sa dosiahnu väčšie prenosové rýchlosti, teda tie na úrovni 5G.

Rakety Falcon 9 postupne vynášajú na orbitu tisícky satelitov pokrývajúcich celú planétu. Zdroj: Profimedia

Ako sa na Starlink pripojíme

Ak bude projekt naozaj úspešný, pôjde o veľkú disrupciu dominantných poskytovateľov internetu. V rámci miest s kvalitným a rýchlym internetovým pripojením bude znamenať