Musíme si pomôcť sami

K rodinnej farme s dobytkom má vzťah, a tak ho inam neťahá. Ale ako sám vraví, veľká časť mladých odchádza. Telgárt je ikonickou stredoslovenskou dedinou: leží pod Kráľovou hoľou na rozhraní troch národných parkov – Nízkych Tatier, Muráňa a Slovenského raja. Neďaleko pramení Hron a blízko je i Dobšiná so svojou ľadovou jaskyňou či Šumiac, východisková dedina pre výstup na Kráľovu hoľu a prípadne i celú hrebeňovku Nízkych Tatier.

Romantická poloha je pre dedinu požehnaním i komplikáciou: do okresného mesta Brezna je to takmer 50 kilometrov, do bližšieho Popradu 35. Cesta, ktorá vďaka svojmu číslu dostala turisticky príťažlivejšiu prezývku Route 66, je kľukatá, a tak je to autom takmer hodina. Kto by chcel dochádzať do Brezna autobusom, zaberie mu to takmer hodinu a pol (vlakom len o pár minút menej), do Podbrezovej je to bezmála dve hodiny.

Tamojšie železiarne patria s vyše tritisíc zamestnancami medzi najväčších zamestnávateľov v okrese. Skrátka, jednoduchšie, než dochádzať za prácou, býva odsťahovať sa. „Mladí odísť museli, keby však mali tú možnosť, určite by sa vrátili,“ hovorí nezávislý starosta Peter Novysedlák.

Sám je rodený Telgárťan a kandidovať v ostatných voľbách sa rozhodol práve preto, že cítil potrebu dedinu držať pri živote a pomôcť jej. Stavia práve na cestovný ruch – väčších investorov nemá dedina veľmi šancu pritiahnuť, fungujú v nej hlavne menší živnostníci. V posledných rokoch pribudlo niekoľko mladých rodín „zapadá to do trendu, keď chcú rodiny vypadnúť z mesta“, hovorí starosta. Sám však hneď dodáva, že nejde o žiadny masívny prílev.

Nemajú prečo odísť

Dedina so silným turistickým potenciálom sa musí boriť s problémami, ktoré pozná viacero okolitých dedín na Horehroní i inde na Slovensku: ťažšia dostupnosť komplikuje rozvoj turizmu, odlev ekonomicky aktívneho obyvateľstva zas znamená znižovanie príjmov pre obecnú pokladnicu. Ostávajú tí, ktorí nemajú kam ísť: Telgárt samotný má pätinu z 1 500 obyvateľov v dôchodkovom veku. To je väčší podiel než v Taliansku, ktoré je najstaršou krajinou Európy, a len o tri percentuálne body menej než v Japonsku, ktoré má vôbec najväčší podiel penzistov na svete.

Zhruba 40 percent ľudí je bez práce – štvornásobok štátnej a viac ako trojnásobok okresnej nezamestnanosti. Ďalšiu viac ako pätinu tvoria prekvapivo deti, pričom slovenský priemer je o štvrtinu menší. Aj preto – napriek odchodom mladých a relatívne starej populácii – sa počet obyvateľov za 15 rokov takmer nezmenil.