Mračná nad strednou Európou

Zsolt Németh, šéf zahraničného výboru maďarského parlamentu a blízky priateľ premiéra Viktora Orbána, pred niekoľkými dňami so všetkou vážnosťou vyhlásil: „V tomto regióne dochádza k radikálnemu politickému preskupeniu.“ Povedal to preto, aby európski a americkí partneri rozpoznali novú situáciu v strednej Európe a prijali ju ako realitu.

Vysoký predstaviteľ maďarskej politickej reprezentácie neskrýval radosť z toho, že politika, za ktorú západní činitelia kritizovali Budapešť, sa stala aj politikou jeho regionálnych susedov – Poľska, Slovenska a do istej miery aj Česka. Treba priznať, že Zs. Németh si nevymýšľa, lebo „k radikálnemu politickému preskupeniu“ v centre Európy naozaj došlo. Otázka znie, či je to realita, akú môžu partneri v Európskej únii prijať.

Vyšší level deštrukcie

Ako každá demokracia aj ústavné zriadenie v štyroch štátoch strednej Európy má v sebe zabudovaný mechanizmus samodeštrukcie. Vďaka demokratickým voľbám sa k moci dostávajú aj osoby, ktoré si chcú zjednodušiť vládnutie. Zvyčajne to robia tak, že obmedzujú práva opozície, výberovo uplatňujú demokratické procedúry, obsadzujú svojimi ľuďmi kontrolné inštitúcie a vytvárajú tlak na médiá, aby to prehliadali.

Len máloktorá vládnuca garnitúra v strede Európy dokázala odolať pokušeniu, aby svoju väčšinu neuplatňovala aj inak, ako to predpokladá ústava. Každá si do istej miery našla spôsob, aby väčšina, ktorou disponovala, priniesla viac prospechu jej ako verejnému životu krajiny. Pokušenie moci býva o to väčšie, ak vládnuci nemajú iba prostú väčšinu, ale získali bezprecedentnú politickú dominanciu.

Faktom je, že jednofarebné vlády majú také silné postavenie, že sa nemusia obmedzovať už len na to, aby si zjednodušovali život výhodnými „úpravami“ demokracie vo svoj prospech. Môžu, ak sa tak rozhodnú a okolnosti im to umožňujú, postúpiť na vyšší level jej deštrukcie. Čo je o to jednoduchšie, že jednofarebné vlády v strednej Európe sú zvyčajne podriadené len jednej osobe.

Mnohé nasvedčuje tomu, že Viktora Orbána, Roberta Fica, Jaroslawa Kaczyńského a Miloša Zemana spája rovnaký vzťah k zásadám liberálnej demokracie a konceptu základných práv a slobôd: nepovažujú ich za niečo, čo musia vždy a vo všetkom rešpektovať ako univerzálny rámec spoločný pre všetky krajiny Európskej únie.

Koniec jednej epochy

Zdôvodnenie, prečo liberálna demokracia a koncept základných práv a slobôd nie sú už viac nespochybniteľné, predložil ako prvý V. Orbán. Podľa neho sme dospeli na koniec „intelektuálno-ideologickej“ epochy, pre ktorú bolo príznačné, že demokracia musela byť liberálna a ľudské práva univerzálne. Maďarský premiér tvrdí, že tento konsenzus stratil platnosť, takže demokracia nielen môže, ale aj má byť neliberálna.

A práva i slobody nielen môžu, ale aj majú byť podriadené národnému záujmu. V. Orbán vyhlasuje, že je suverénnym právom každého národa, právom, ktoré stojí nad ľudskými právami, aby chránil svoje tradície, bránil svoju kultúru a nepripustil zmeny v etnickom zložení obyvateľstva. Ak si chcú Nemci, Francúzi, Švédi, Rakúšania a ďalší vpustiť do krajiny cudzincov, je to ich vec a ich voľba. Ale musia rešpektovať, že existujú v Európskej únii aj štáty, ktoré nad ľudské práva kladú právo národa na ochranu jeho identity.

V rovnakom duchu sa vyjadruje aj Jaroslaw Kaczyński, predseda strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá po voľbách zostavila jednofarebnú vládu v Poľsku. Podľa neho sa treba brániť pred útokmi prichádzajúcimi z Európy. Oficiálny šéf vládnej strany a neoficiálny predseda štátu vyhlasuje, že európske útoky „začínajú nadobúdať charakter útoku na základné hodnoty, na všetko, čo je základom nášho normálneho, zvyčajného života... Musíme brániť svoju slobodu. Poľsko musí byť krajinou slobody, aj keby všade inde v Európe bola táto sloboda zlikvidovaná“.

To, čo maďarskí a poľskí vládnuci politici hovoria z vlastnej iniciatívy, slovenskí „iba“ nevyvracajú. Na proklamáciu čitateľa, že naša národná identita je cennejšia ako eurofondy, ako falošná humanita a nakoniec cennejšia aj ako členstvo v EÚ, minister vnútra Robert Kaliňák v online diskusii reagoval poznámkou: „Slovensko má iba dvadsaťdva rokov a všetci veľmi dobre vieme, čím