Mozog ako manažérsky nástroj

„Zvolili sme dobrú stratégiu, ibaže pri kľúčových rozhodnutiach sme opomenuli niekoľko faktorov,“ hlási generálny riaditeľ akcionárom. „Prečo?“ pýta sa predseda dozornej rady. Manažér váha, čo povedať. Uvedomuje si, že už dlhšie cíti stres.  Zle spáva. V hlave sa mu miešajú informácie z vývoja v štyroch divíziách a z deviatich celofiremných projektov. Jeho mozog si s tým už nedokáže poradiť. Ako to však má vysvetliť ľuďom, ktorých jeho chyba stála peniaze? „Pomýlil som sa, na niektoré riziká som zabudol,“ povie napokon. „Robte so sebou niečo, platíme vás, aby ste mysleli bezchybne,“ odsekne mu predseda.

Prečo je tento príbeh fiktívny? Pretože žiadny manažér by takto svoju osobnú chybu pred akcionármi nepriznal. A ešte preto, že keby po vážnej chybe na koberčeku pred dozornou radou iba pripustil, že sa sekol v uvažovaní, musel by si na cestu domov zrejme volať taxík. Kľúče od manažérskej limuzíny by mu totiž po chladnej rozlúčke s už bývalým zamestnávateľom odobrala pri dverách ochranka.

Dej príbehu je zámerne vyhrotený, no dôveru vo vlastnú hlavu stráca čoraz viac manažérov. Vyskúšali už azda každú možnú metódu, ako zlepšiť fungovanie svojich firiem. V časoch boomu dopriali zamestnancom všetky dostupné motivačné požitky od verejných ocenení cez príspevok na oslavu menín po celofiremný teambuilding. Potom prišla kríza. Začalo sa masívne rezanie nákladov, heslom sa stali úspory, prepúšťanie a efektívne fungovanie.

Nakoniec sa trhy ustálili, ale na nižších úrovniach než predtým. Úspech v biznise zrazu omnoho viac závisí od toho, či sú manažéri dosť tvoriví pri vymýšľaní nových riešení a dosť dôslední pri ich realizácii. Skrátka, uvedomujú si, že akokoľvek triviálne to znie, potrebujú lepšie myslieť. A najmä – vymýšľať tie správne veci.