Možno nespasíme svet, 
ale niekde začať treba


Každý mladý človek má svoje sny a predstavy a ja som chcel byť spočiatku investičný bankár. Keďže v Košiciach, odkiaľ pochádzam, sa nedalo v tomto odbore pracovať, odišiel som do Bratislavy. Ako vysokoškolák som síce začínal v banke pri priehradke, ale postupne som sa k investičnému bankovníctvu dostal.


No moji rodičia, presnejšie viac mama, vždy túžili mať hotel. Keď sa naskytla pred 15 rokmi možnosť kúpiť jednu budovu, rozhodli sa svoj sen si splniť. Tak sme sa stali hotelierskou rodinou a ja som sa vrátil naspäť do Košíc. Deň hoteliera má tú výhodu, že doslova každý je iný. Druhou stránkou je, že nikdy vlastne nemáte naozajstné voľno. Je to nepretržitá prevádzka, 24 hodín denne, 7 dní v týždni a nech ste kdekoľvek, vždy v podvedomí myslíte na to, čo sa tam deje.