„V Líbyi je v súčasnosti sedemstotisíc až milión migrantov, prevažne z Egypta, Nigeru, Sudánu, Nigérie, Bangladéša alebo Mali,“ varovala koncom uplynulého roka Medzinárodná organizácia pre migráciu. Podobné upozornenia vysielajú neprestajne do Bruselu aj iné medzinárodné inštitúcie. Ich posolstvo je jednoznačné: exodus z Afriky nepoľaví. Na čiernom svetadiele sa hýbu miliónové masy smerom na sever, k Stredomoriu. Hoci líbyjská migračná trasa nie je jediná, ostáva najdôležitejšou.
Tieto pohyby sa bytostne týkajú aj vnútrozemských Slovákov, Čechov, Maďarov a Rakúšanov. Inak by nerástli preferencie stranám a hnutiam, ktoré vytĺkajú politický kapitál z obáv o zopakovanie migračnej záplavy z vlaňajška a predvlaňajška.
Migračný faktor v kontexte
Prišelcov z Ázie a Afriky provizórne ubytúvajú pomaly už v každej podalpskej dedine. V každej podtatranskej ešte nie, ale tam sa začnú objavovať bez prijímania účinných preventívnych opatrení na úrovniach národných štátov i Európskej únie. O tom predovšetkým sa zleteli v prvý februárový piatok členovia Európskej rady radiť na stredomorský ostrovný štát Maltu.
Neformálny samit EÚ vo Vallette, šesťapoltisícovom hlavnom meste členskej krajiny, ležiacej necelých tristo kilometrov od pobrežia severnej Afriky, nebol oddychový. Preberal závažné otázky, ktorým patrí prívlastok existenčné.
Migračná problematika vynikne až v širšom kontexte, ako ho formuloval pred schôdzkou na Malte predseda Európskej rady Donald Tusk. Tu je kľúčová pasáž z jeho listu o budúcnosti EÚ adresovaného pred samitom na Malte 27 hlavám štátov alebo predsedom vlád EÚ:
Tri výzvy EÚ
Výzvy, ktorým Európska únia v súčasnosti čelí, sú nebezpečnejšie než kedykoľvek predtým. Dnes sa zaoberáme tromi hrozbami.
Prvá hrozba. Vonkajšia, súvisí s novou geopolitickou situáciou vo svete a v Európe. Čoraz viac, nazvime to asertívna Čína, najmä na moriach, agresívna politika Ruska voči Ukrajine a jeho susedom, vojny, teror a anarchia na Blízkom východe a v Afrike, kde významnú úlohu zohráva radikálny islam, ako aj znepokojujúce vyhlásenia novej americkej administratívy, to všetko robí našu budúcnosť značne nepredvídateľnou. Po prvýkrát v našej histórii, v čoraz multipolárnejšom vonkajšom svete sa mnohí stávajú otvorene protieurópskymi alebo v najlepšom prípade euroskeptickými. Najmä zmena vo Washingtone stavia Európsku úniu do ťažkej situácie.
Druhá hrozba. Vnútorná, súvisí s nárastom nálad zameraných proti EÚ, s nacionalistickým, čoraz viac xenofóbnym sentimentom v samotnej EÚ. Národný egoizmus sa stáva atraktívnou alternatívou integrácie. Odstredivé tendencie ťažia z chýb tých, pre ktorých sa ideológia a inštitúcie stali dôležitejie ako záujmy ľudí.
Tretia hrozba. Je stav zmýšľania proeurópskych elít. Pokles dôvery v politickú integráciu, podľahnutie populistickým argumentom a pochybnosti o hodnotách liberálnej demokracie sú čoraz viditeľnejšie.
Donald Tusk, predseda Európskej rady
Rusko pozerá na Líbyu inou optikou
Na pozadí slov D. Tuska treba posudzovať taktické kroky, ktoré podniká voči Líbyi ruský prezident Vladimir Putin. Ruské národné hospodárstvo sa vlani začalo zviechať z hospodárskej recesie a Moskva môže vynakladať viac prostriedkov na presadzovanie dlhodobých cieľov Ruskej federácie v zahraničí.
Najpriaznivejšia z pohľadu Kremľa je v tomto roku skutočnosť, že nové vedenie Bieleho domu neupiera Rusku veľmocenské nároky na ovplyvňovanie diania vo svojej sfére vplyvu. Ostáva len vymedziť si navzájom tie zóny vplyvu, čo Putinov nový náprotivok Donald Trump – donedávna realitný magnát – berie v zásade ako obchodnú transakciu.
Ciele, metódy i prostriedky Ruska a Európskej únie v Líbyi sa výrazne líšia
Keď Rusko podniklo predvlani priamu vojenskú intervenciu do Sýrie, hoci len vzdušnými silami, obnovilo po štvrťstoročí veľmocenské správanie zaniknutého Sovietskeho zväzu. Nebola to impulzívna akcia, ale dlho pripravovaný návrat do priestoru, ktorý si Sovieti v minulosti vymedzili na Blízkom východe a vo východnom Stredomorí. Kultivovali tam „svojho“ spojenca a pomáhali mu vybudovať si rodinnú dynastiu a oligarchický klan.
Zdroj: Profimedia.cz
Moskva podržala prezidenta Bašára al-Asáda, keď mu tieklo po vypuknutí Arabskej jari 2011 do topánok, a zachránila ho pred vojenskou porážkou nesúrodými povstaleckými zoskupeniami. V stave krajnej núdze oficiálne požiadal Rusko o vojenský zásah, čím sa zachránil pred pádom, i keď za cenu premeny Sýrie na klientsky štát Ruskej federácie.
Ruská námorná základňa v Tartuse a letecká základňa Hmimim pri Latakii ostanú vojenskými opornými bodmi Ruska na dlhý čas. Spojené štáty i susedné Turecko to na sklonku uplynulého roka akceptovali ako tzv. reálpolitickú skutočnosť. Prehodnotili plusy a mínusy bojovej spolupráce s ruským medveďom a začali koordinovane s ním útočiť v Sýrii na krutého spoločného nepriateľa: oddiely islamistického radikálneho hnutia Islamský štát.
Čím je Líbya pre Rusko a pre EÚ
Pre veľký úspech – povedané divadelnou terminológiou – Moskva prenáša tento scenár aj do horúcej líbyjskej arény. Patrične ho upravila pre odlišných aktérov, no zásadne ho neprepisuje. Nemusí, pretože i tu
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
