Predstavitelia Európskej únie sa najprv rozhodli ruskú stranu zneistiť a navrhli iný formát rokovania, ako bolo doteraz obvyklé. Namiesto dvojdennej schôdzky s viacerými témami za širokej účasti ruských ministrov a eurokomisárov navrhli len jeden deň intenzívnych rokovaní o skutočne strategických problémoch a budúcnosti vzájomných vzťahov medzi prezidentom Vladimirom Putinom na jednej a predsedami Európskej komisie a Európskej rady Josém Barrosom a Hermanom Van Rompuyom na druhej strane.

Z diplomatických kruhov i zvnútra samotnej komisie bolo počuť, že ruskú stranu taký návrh najprv prekvapil, zaskočil a zneistil. Rusi vraj nečakali, že EÚ bude schopná okrem slovných vyjadrení skutočne začať meniť svoj doterajší prístup.

Moskva však vzápätí „pustila“ do niektorých európskych médií informáciu, že prvý deň schôdzky a plánovanú večeru zrušil, naopak, sám prezident Putin. Z diplomatického pretlačovania sa tak stal boj o mediálnu prezentáciu, v ktorom Kremeľ zatiaľ ťahá skôr za ten dlhší koniec povrazu.

„Niekto hovorí, že príčinou terajších horších vzťahov je nedostatok dôvery. Nebudem sa hádať, ale je to zložitejšie,“ vyhlásil nedávno v Bruseli na prednáške ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimir Čižov. Niektoré európske predsudky vraj trvajú od studenej vojny, ďalšie sú údajne ešte staršieho dáta.

Ruská strana si od samitu sľubovala napríklad pokrok v uvoľňovaní vízového režimu, V. Čižov poukazuje na každoročne rastúce počty udeľovaných víz a volanie po podobnom kroku z obchodných komunít oboch strán.

Rusko je pre Európsku úniu tretí najväčší obchodný partner, únia je pre Rusov dokonca partner najdôležitejší, únia je v Rusku najvýznamnejším zahraničným investorom. Obe strany už dlhší čas vyjednávajú o novej strategickej zmluve o spolupráci.

Rozvíjajúci sa vzájomný biznis v zásade neohrozujú ani niektoré významné, hoci čiastkové spory, týkajúce sa napríklad správania ruského Gazpromu na európskych trhoch či zmlúv, ktoré Moskva bilaterálne uzavrela s niektorými členmi únie kvôli stavbe plynovodu South Stream. Prekvapenie v Bruseli vyvolala aj maďarská dohoda s Ruskom o dostavbe jadrovej elektrárne v Paksi.

Problémy medzi dvadsaťosmičkou a Ruskom sa však hromadia predovšetkým v politickej či, ak chcete, geopolitickej oblasti. Najzjavnejšie sú v posledných mesiacoch nezhody nad prístupom druhej strany k situácii na Ukrajine, no podobnými variantmi sú aj prípravy podpisu asociačných dohôd medzi EÚ a Moldavskom a Gruzínskom. Moskva a Brusel sa vzájomne obviňujú z hrubého zasahovania do slobody voľby Ukrajincov vybrať si svoju budúcu cestu. Vo vyjadreniach z EÚ v poslednom čase zaznievajú rastúce frustrácie z ukrajinského úkroku smerom na východ, ruskí diplomati a politici s určitou škodoradosťou pripomínajú, že oni na kyjevskom námestí k proeurópskym demonštrantom z pódia nehovorili.

Rusko si tiež nenechalo v odpovedi na silnejúce západné výhrady týkajúce sa ľudských práv v krajine pred blížiacou sa zimnou olympiádou v Soči ujsť príležitosť kritizovať stav dodržiavania ľudských práv v samotnej EÚ. V Bruseli vyvolal tento krok skôr úsmevné pokrčenie ramien, no silnejúcu ruskú asertivitu demonštroval vo verejnom vystúpení veľvyslanec V. Čižov, keď s úsmevom varoval, že trpezlivosť prezidenta Putina by nikomu neodporúčal príliš skúšať.

V podobne nakyslej atmosfére je tak skôr nepravdepodobné, že by bruselský samit mohol znamenať nejaký skutočný prelom vo vzájomných vzťahoch, hoci môže priniesť čiastkový posun v tej či onej konkrétnej, povedzme hospodárskej téme. Na „reštart“ partnerstva EÚ a Moskvy si však zrejme bude treba ešte nejaký čas počkať.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.