Montážna dielňa verzus hniezdo inovácií: Kedy bude mať Slovensko ďalší Aeromobil

Zrejme najhorúcejšiu auto-moto novinku na januárovom veľtrhu technológií CES v Las Vegas nepredstavila jedna zo svetových automobilových značiek, ale start-up. Nemecko-čínsky Byton, za ktorým stoja bývalí zamestnanci BMW, ukázal prototyp svojho elektrického crossoveru SUV s viacerými pozoruhodnými vychytávkami.

Napríklad namiesto kľúča na odomykanie sa v tomto „smartfóne na kolesách“ používa rozoznávanie tváre. Spätné zrkadlá nahradili digitálne kamery, z ktorých sa obraz prenáša na obrovský palubný displej tiahnuci sa od ľavého okna po pravé.

Ako predpríprava na softvérový upgrade na samojazdiaci mód sa sedadlá jazdca a spolujazdca už teraz dajú mierne pootočiť okolo vlastnej osi. A v streche auta je zasa integrovaná výkonná anténa na ultrarýchle mobilné dáta.

Byton je malá ukážka, aké zmeny čakajú automobily v nadchádzajúcich piatich až desiatich rokoch, ktoré prinesú nové technológie, koncepty ako car sharing a smart city či snaha znižovať uhlíkovú stopu.

Aj Slovensko má na mape inovácií v mobilite niekoľko vlajočiek: navigácie Sygicu, projekt lietajúceho auta Aeromobil, taxiappku Hopin, karbónové komponenty z dielne c2i… Ale vo všeobecnosti sa odborníci, s ktorými sa TREND zhováral, zhodujú, že inovatívnych projektov so slovenským rukopisom nie je v tomto progresívnom supersektore veľa.

Aeromobil: Vlani začal prijímať predobjednávky na prvých päťsto lietajúcich áut. Chce ich dodať v roku 2020 Zdroj: Profimedia.cz

• Pozrite si celú fotogalériu k téme .

Inovácie spoza pása

Hlavný dôvod, prečo nevidieť koreláciu medzi vybudovaným automotive sektorom a výskytom start-upov, je prostý. Slovensko vedie automobilové rebríčky vo výrobe vozidiel, nie však v ich vývoji a dizajnovaní. Typicky pritom start-upy vychádzajú práve z prostredia R&D. Vývojár alebo konštruktér nie je spokojný s tým, ako sa ignorujú jeho nápady, a tak sa rozhodne vydať vlastnou cestou.

Ťažko však očakávať, že si start-up založí niekto, kto robí vo fabrike za výrobným pásom alebo montuje kolesá. Aj keď ani to nie je úplne vylúčené. Dôležité je technické a biznisové know-how, dodáva investičný manažér Neulogy Ventures Jaroslav Ľupták.

Start-upy zakladajú najmä výskumníci, málokedy ľudia z výroby

Z prostredia výrobnej fabriky vzišiel start-up Profifox. Jeho zakladateľ Tomáš Vojtek pred troma rokmi pracoval ako inžinier procesnej kvality v kechneckej fabrike spoločnosti Magneti Marelli, ktorá vyrába motorové komponenty. Jeho úlohou bolo sledovať a zlepšovať výrobu škrtiacich klapiek. „Zlepšovacie a nápravné opatrenia museli byť zdokumentované, zanalyzované a nasadené naprieč rôznymi oddeleniami,“ vysvetľuje T. Vojtek.

Znamenalo to veľkú administratívnu záťaž: „Keď máte otvorené desiatky excelovských tabuliek a sledujete stovky úloh, je veľmi ťažké udržať si prehľad, napríklad ustrážiť, kto má na čom robiť.“ Po nejakom čase ho to priviedlo k nápadu naprogramovať softvér, ktorý by tieto procesy sprehľadnil, zjednodušil a zrýchlil.

Je to vlastne ako zo start-upovej učebnice. T. Vojtek mal pred sebou reálny problém, ktorý si priam pýtal riešenie, a teda ponúkal aj biznisovú príležitosť. Keďže vedel kódovať, mohol sa „na kolene“, po večeroch a popri práci pustiť do vývoja produktu. Keď zistil, že „sám to nedá“, oslovil investorov, ktorých jeho nápad zaujal. Poskytli mu financie na dokončenie vývoja a rozbeh start-upu ako skutočnej firmy.

Nasledovala pilotná prevádzka u prvých zákazníkov, vďaka ktorej sa produkt Profifoxu rozšíril o ďalšie užitočné funkcie. „Už nemusíte posielať excely s tridsiatimi záložkami, namiesto toho máte softvér, ktorý zobrazuje, čo je pre vás dôležité, umožňuje celý proces riadiť a poskytuje výstupy o príčinách problémov,“ opisuje Tomáš výhody svojho riešenia.

Inovácia typu Profifox mieri na racionalizáciu priemyselnej výroby. Teoreticky môže rovnako dobre fungovať aj v inom sektore, napríklad vo fabrike na televízory alebo chladničky. Zlepšovanie procesov je tiež niečo, v čom sú slovenské ítečkové podniky pomerne silné.

Zdroj: TREND.sk

Venujú sa mu nielen start-upy, ale aj dlhoročne fungujúce firmy. Napríklad žilinský CEIT vyvíja samojazdiace robotické ťahače do výrobných hál, nasadené sú vo fabrikách Volkswagenu a Škody Auto. Bratislavský Infotech má zasa riešenie na komplexné riadenie internej logistiky, ktoré zahŕňa aj monitorovanie pohybu prepravných vozíkov. Využívajú ho automotive dodávatelia Lear a Plastic Omnium aj výrobca práčok Whirpool či producent kompresorov Embraco.

Z banky a zo školy

Racionalizácia procesov a priemyselná automatizácian súvisia so spotrebiteľskými megatrendmi v oblasti mobility len nepriamo. Aj keď ich význam netreba podceňovať, lebo bez nich by fabriky nemuseli byť dostatočne pripravené na to, aby zvládali vyrábať nové produkty. Pokiaľ však ide o inovácie zo sféry disruptívnych, slovenská realita je, že