Monopol na silikóny stratili, no rodinný podnik udržali silný

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia doviezla ako prvá na Slovensko prsníkové silikónové implantáty a dodnes si v odvetví estetickej medicíny drží silnú pozíciu. Rovnako sa nemení charakter malého rodinného podniku. Okrem manželov Siklienkovcov a ich dvoch dcér v ňom pracuje už len päť ďalších zamestnancov.

Plastika bola tabu

Zakladateľ spoločnosti Jozef Siklienka začínal ako živnostník, dodával doplnkový sortiment do lekární. V roku 1992 ho oslovila holandská firma Inamed, ktorá pre svoje produkty hľadala slovenského distribútora. Už o rok doviezol prvé prsníkové implantáty.

J. Siklienka spomína, že vlastne ani nevedel, do čoho ide: „Na jednom školení som sa stretol s ľuďmi zo Švajčiarska a Rakúska, ktorí to robili už niekoľko rokov. Tí mi otvorili oči. Hovorili mi, že je to oblasť, ktorá v ich krajinách prežíva rozmach, a vytušil som, že sa to dostane aj k nám.“

Vo firme mu stojí od začiatku po boku manželka Alena. Vyštudovaná chemická technologička pracovala v Bratislavských elektrotechnických závodoch na oddelení chemického inžinierstva. Práve v čase, keď závody skrachovali a ona prišla o prácu, jej manžel rozbiehal firmu. Tak sa k nemu pridala a starala sa o ekonomiku.

Rovnako ako jej manžel spomína na nie práve ľahké začiatky. Plastická chirurgia bola v tom období tabu. Spoločnosť ju nevnímala tak ako dnes. „Keď sa ma niekto spýtal, čo robíme, a ja som povedala, že dovážame prsníkové implantáty, všetci sa na mňa udivene dívali. Obávala som sa, ako to pôjde,“ hovorí A. Siklienková.

V tom čase neboli na Slovensku žiadne súkromné zariadenia so zameraním na plastiky. Existovali len štátne kliniky plastickej chirurgie v Bratislave a Košiciach a dve oddelenia v nemocniciach v Banskej Bystrici a Martine. „Prvé roky to bolo veľmi slabé. Zahraniční dodávatelia nám závideli, že máme stopercentné pokrytie trhu, ale nikto nevedel, že sú tu len štyri pracoviská plastickej chirurgie, takže to nebolo až také terno,“ spomína J. Siklienka.

Tím Siklienkovcov (zľava): Manželka Alena, dcéra Daniela, zakladeteľ firmy Jozef Siklienka a dcéra Jana Zdroj: Miroslava Spodniaková

Lekárov si vyškolili

Zo začiatku musela firma riešiť aj vzdelávanie lekárov, ktorí s tým ešte nemali veľa skúseností. Prvé školenia na prsníkové implantáty absolvovali vybraní plastickí chirurgovia, väčšinou primári alebo prednostovia. Najprv pre nich našli zahraničnú kliniku, kde sa mohli zaučiť, neskôr na Slovensko pritiahli zahraničných chirurgov, s ktorými robili workshopy na bratislavskej Klinike plastickej chirurgie.

Dnes je už situácia iná. V každom väčšom meste je niekoľko plastických kliník, na trhu ich dodávateľov pribudla konkurencia. Firma Siklienka si prvých osem rokov držala monopol v dodávkach silikónov, dnes ich na Slovensko dováža sedem firiem.

Vzťahy s odberateľmi si spoločnosť utužuje aj prostredníctvom vlastného odborného kongresu, nazvaného Siklienka Expertday. Prvý sa uskutočnil pred troma rokmi. „Kým predtým môj firemný reprezentant čakal u lekára hodinu-dve, po tejto akcii ho hneď volali do ambulancie,“ pochvaľuje si J. Siklienka.

Prelomový bol pre Siklienkovcov rok 2010, keď tržby prvýkrát dosiahli jeden milión eur a dostali sa na rastovú krivku. Podľa J. Siklienku to súvisí s akceptáciou plastických operácií, ale aj s tým, že stále hľadajú nové produkty a rozširujú sortiment. „Estetická medicína je dynamické odvetvie, nemôžete tridsať rokov predávať jeden produkt. Treba sledovať trendy, mať pre zákazníkov vždy aktuálnu ponuku,“ sumarizuje staršia dcéra Jana Siklienková, ktorá je v súčasnosti spolu so sestrou Danielou spoluvlastníčkou firmy.

Siklienka, s.r.o., Bratislava
tržby (tis. eur)

Neférová konkurencia

Vlani sa dobre rozbehnutý stroj trocha zasekol, keď firme klesli tržby i zisk. Podľa J. Siklienku to spôsobili náklady na organizáciu druhého ročníka odborného kongresu. „Vplyv má aj narastajúca konkurencia, čo nás ale zase vyburcovalo k väčšej aktivite a k rozšíreniu portfólia produktov,“ dodáva.

Konkurenciu J. Siklienka uznáva, kým hrá férovo. Spomína na prípad spred dvoch rokov, keď im istá firma skopírovala väčšinu brožúrky. Podali na ňu žalobu, žiadali ospravedlnenie. Lenže kým ich predvolali na súd, výrobca stiahol tejto firme distribúciu. Na Slovensku tak skončila a Siklienkovcom neostalo nič iné, ako žalobu stiahnuť. „Na to, že nás konkurencia kopíruje, sme si už zvykli. Dotýka sa nás najmä nepravdivé ohováranie našich predajných aktivít a produktov,“ dodáva J. Siklienka.

Otec na dcéry uplatňoval baťovský prístup, aby si vo firme prešli všetkým

V minulosti sa o Siklienkovcoch napríklad šírili zvesti, že sa im nedarí a že chodia po celom Slovensku prosiť odberateľov, aby si od nich kúpili výrazne zlacnené produkty. „Keby mi to niekto povedal o nejakom kolegovi, tak sa ma to asi tak nedotkne, ako keď to povedia o niekom z mojej rodiny. Na druhej strane to, že sme rodinná firma, má výhodu, lebo v takýchto situáciách držíme pokope,“ hovorí staršia dcéra Jana.

V rodinnom podniku má Jana Siklienková na starosti propagáciu. Vypomáhala už počas štúdia grafického dizajnu a medzinárodného manažmentu a marketingu vo Viedni. Rovnako ako jej sestra Daniela, ktorá dnes s úsmevom spomína na svoje začiatky v role upratovačky.

„Väčšina ľudí vidí iba to, že sme si po škole nemuseli hľadať prácu, že sme ju automaticky mali. Málokto vidí to, že sme si s Jankou prešli naozaj všetko. Už v pätnástich rokoch sme boli na medzinárodnom kongrese,“ hovorí Daniela. Dnes ako absolventka vysokej školy zameranej na medzinárodné podnikanie udržiava a rozširuje klientelu a prezentuje firmu na zahraničných kongresoch.

Rodinné puzzle

Aj keď otec na dcéry uplatňoval baťovský prístup, aby si vo firme prešli všetkým, Jana i Daniela tvrdia, že do práce ich nikdy nemusel nútiť. Naopak, keďže s rodinným podnikom doslova vyrastali, bolo to pre ne prirodzené. Otec im dal príležitosť vyskúšať si prácu vo firme s tým, že ak ich to zaujme, vo firme majú svoje miesto. „Vďaka tomu, že sme s tým vyrastali, poznáme trh, zákazníkov, lekárov, produkty. Je to určite lepšie, ako keby sme teraz začínali v odbore, o ktorom nič nevieme,“ myslí si Jana.

Zakladateľ rodinnej firmy sa už podľa vlastných slov snaží pomaly stiahnuť do úzadia. Podnik postupne prevádza na dcéry. Prvýkrát tak urobil po zdravotných problémoch, ktoré vyplynuli z jeho pracovného nasadenia. Mladšia dcéra vtedy prešla z denného štúdia na externé, aby mohla otca plnohodnotne zastúpiť.

Často je to u nás tak, že ja viem, prečo to máme robiť, a ony vedia ako

„Vtedy som pocítil, že mám v rodine veľkú oporu, preto som aj časť firmy previedol na dcéry. Vlani zase ďalšiu. Dnes majú spolu majoritu. Postupne prevezmú celú spoločnosť a my s manželkou pôjdeme do zaslúženého dôchodku,“ hovorí J. Siklienka.

O budúcnosť firmy sa zakladateľ nebojí. Dcéram dôveruje a myslí si, že ich akceptujú aj zahraniční partneri. Dokonca tvrdí, že nebyť detí, firma nie je tam, kam sa dostala. Jeho dvadsaťročné skúsenosti v biznise estetickej medicíny síce nemôžu nahradiť, no lepšie vedia, ako v súčasnej ére internetu a sociálnych sietí predávať.

„Často je to u nás tak, že ja viem, prečo to máme robiť, a ony vedia ako. Navyše, aj keď je každá iná, vzájomne sa dopĺňajú. Daniela je manažér, ktorý vie v priebehu pár minút zorganizovať veľa vecí. Janka je zasa hĺbavý typ, ktorý dokáže veci premyslieť a stopnúť nás, ak sa do niečoho neuvážene hrnieme,“ opisuje J. Siklienka.

Jozef Siklienka Zdroj: Miroslava Spodniaková

Porady bez konca

Jana a Daniela na práci v rodinnej firme najviac oceňujú to, že majú voľnosť. Otec im dovolí rozhodovať samostatne. Aj keď niekedy nie je presvedčený o postupe, ktorý zvolili, necháva im voľnú ruku. Podľa Jany je výhoda, že nemusí mať vždy posledné slovo. Bez porady s otcom však dcéry zásadné rozhodnutia nikdy nerobia. „Musíme sa s ním dohodnúť, neprehlasujeme ho,“ hovorí Daniela.

Siklienkovci svorne tvrdia, že kvôli práci sa rodina takmer nikdy neháda. Napriek tomu, že ňou žijú 24 hodín denne sedem dní v týždni. A to je podľa Siklienkovcov jediná nevýhoda rodinnej firmy. Kým zamestnanci zväčša pracujú osem a pol hodiny, oni si robotu berú aj domov. „Máme zaužívanú tradíciu, že každý piatok chodíme na spoločný obed, kde si zhrnieme celý týždeň. Potom si povieme − dosť o práci. Ale vydrží nám to pätnásť minút a potom to tam zase skĺzne,“ opisuje hlava rodiny.

Na druhej strane, keď už toho majú príliš veľa, nemusia nikoho prosiť o dovolenku. Ak by ste čakali, že ju budú tráviť každý osve, mýlili by ste sa. Tak ako rodina Siklienkovcov spoločne pracuje, tak aj oddychuje. Raz ročne sa všetci vyberú za hranice, hoci druhú dovolenku už sestry trávia samy.

Robiť srdcom

Cieľom mladých nástupníčok pri vstupe do spoločnosti bolo udržať ju aspoň v takej kondícii, v akej sa nachádzala. Dnes už majú vyššie ambície a chcú čoraz viac rozširovať portfólio produktov aj klientelu. Uvedomujú si, že to nebude ľahké. „Konkurujeme veľkým spoločnostiam, ktoré majú za sebou zväčša zahraničného partnera. My čo si neurobíme sami, nemáme,“ hovorí Jana.

Hoci už i Siklienkovci dostali ponuky od zahraničných firiem, aby im robili zastúpenie v Česku a Rakúsku, odmietli to. Usúdili, že lepšie urobia, ak sa budú zameriavať na slovenský trh, ktorý poznajú.

A aký majú Siklienkovci recept na úspech? Robiť veci srdcom. Ako hovorí J. Siklienka, zákazníci to vycítia. Rovnako ako ich zamestnanci, ku ktorým sa snažia správať, akoby boli súčasťou rodiny. „Robíme pre nich posedenia, grilovačky a ponúkame im benefity na úrovni veľkých firiem. Samozrejmosťou sú autá, telefóny, letné a vianočné odmeny či dary pri jubileách,“ vraví hlava rodiny.