Počet samosprávnych postov sa nezvyšuje, zato rastie počet funkcií, ktoré obsadzujú nezávislí. Ak pred štyrmi romi získali 979 primátorských a starostovských kresiel, teraz ich obsadili v 1 104 prípadoch. Ak pred štyrmi rokmi sedelo v obecných a mestských zastupiteľstvách 4 764 nezávislých poslancov, teraz ich tam bude sedieť rovných šesťtisíc. Inými slovami, nezávislí predstavujú v komunálnych voľbách najsilnejšiu politickú silu.

V tejto súťaži sú úspešnejší ako politické strany, čo sú organizácie, ktoré sa špecializujú na to, aby občanom ponúkli vierohodných kandidátov, ktorí budú voličov zastupovať v orgánoch moci. Ukazuje sa, že vo voľbách, v ktorých politické strany nemajú monopol, aby si voliči museli vyberať iba z tých uchádzačov, ktorých im ponúknu partaje, nie je ničím výnimočným, že kandidáti politických strán sú nemilosrdne porazení. V prezidentských voľbách prehral topkandidát najsilnejšej politickej strany s nezávislým kandidátom bez politickej minulosti tak drasticky, že sa dodnes z toho nespamätal.

Monopol na kandidátov

Zdroj: Ilustrácia - Danglár

<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>

Napriek tomu, že nezávislí kandidáti sú čoraz silnejšou politickou silou, pri voľbách do parlamentu platí zákonná úprava, ktorá stanovuje, že nezávislí sa nemôžu uchádzať o volebnú podporu priamo, ale iba z kandidátnej listiny politickej strany alebo hnutia. Článok 31 Ústavy SR pritom hovorí: „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickrej spoločnosti.“

Dá sa demokratická súťaž považovať za slobodnú, ak sa jej nemôžu zúčastniť nezávislí kandidáti priamo, ale iba z milosti politických strán, ktoré si strážia svoj monopol? Je v poriadku, že sa nezávislý kandidát môže priamo uchádzať o najvyšší post v štáte, ale nemôže sa priamo uchádzať o to, aby mohol byť jedným zo stopäťdesiatich zástupcom občanov v parlamente?

Je jasné, že voľby do parlamentu sa v roku 2016 skutočnia v „režime“, v ktorom budú mať politické strany a hnutia suverénne právo na rozhodnutie, koho umiestnia na kandidátsku listinu. Nezávislí, ktorí v komunálnych voľbách pravidelne a opakovane porážajú všetkých straníckych súperov, budú mať len aktívne, ale nie pasívne volebné právo: budú môcť priamo voliť, ale nebudú môcť byť priamo volení. Politická sila, ktorá presvedčivo víťazí v komunálnych voľbách, tak bude z politickej súťaže eliminovaná. A ako potvrdilo víkendové hlasovanie, v súťaži straníckych kandidátov nemá strana Smer na Slovensku vážneho súpera.

Monopol na kandidátov je v záujme všetkých strán, ale najviac v záujme tej najsilnejšej.