Sivé, nie veľmi vzhľadné paneláky – tie v hlavnom meste Kišiňove sú postavené z vápencových kvádrov, preto vyzerajú sivo, aj keď ešte nie sú ošarpané. Na mnohých miestach rozbité chodníky a cesty, okrem novších typov trolejbusov a autobusov tu jazdia aj vyslúžilci, ktorí majú určite 30 a viac rokov. Pozitívnou stránkou postsovietskeho dedičstva je veľa zelene a parkov, miestni tvrdia, že Kišiňov je najzelenejším hlavným mestom Európy – a môžu mať pravdu. Navyše aj čistým. Samozrejme, nie všetko v Kišiňove pôsobí dojmom časov minulých – aj sem dorazil konzum: shopping centrá patria k obrazu mesta tak isto ako bilbordy s reklamami svetových značiek a obchody sú plné zahraničného tovaru.
Zdroj: Jarmila Horváthová
No keď vyrazíte von z Kišiňova, zase vás ovanie minulosť – v pôvabnej zvlnenej krajine prechádzate dedinami, kde voz ťahaný koňmi nie je nijakou zvláštnosťou, rovnako ako husi, kačice či kravy pasúce sa popri cestách. Tie lemujú všade orechové aleje a údajne moldavské orechy sú najlepšie v Európe. A trhovníci, ponúkajúci tiež popri cestách všetko možné – no podľa ponuky sú asi najžiadanejším artiklom modré plastové sudy všetkých možných veľkostí. Keď sme sa pýtali, na čo sa používajú, dostali sme veľavravnú odpoveď – na všetko. Teda na vodu rovnako ako na kvasenie kapusty atď.
Tancujúci premiér a embargá
Keď nazbierate prvé dojmy z Moldavska a potom sa vyberiete na návštevu do nejakého vinárstva, dostanete (ak ste predtým veľa o moldavskom vinárstve nepočuli), mierne povedané, šok. Po reminiscenciách na minulosť nezostane ani stopy – všade vidíte najmodernejšie technológie a zariadenia, ktoré si môže dovoliť málokto vo „vyspelej“ Európe.
Vinárstvo je totiž výkladnou skriňou tejto krajiny, ktorá dosahuje podľa štatistík najnižší hrubý domáci produkt na obyvateľa v Európe a je taká chudobná, že viac Moldavcov pracuje v zahraničí, ako žije doma. Aj preto je vinárstvu venovaná veľká pozornosť a úcta. Napríklad aj tak, že na otvorenie dvojdňového sviatku vína v Kišiňove – Národných vinárskych dní prišiel minister poľnohospodárstva a premiér vlády. Ale nie spôsobom prišli, videli a zmizli. Pekne celé dve hodiny, koľko program trval, sedeli na drevenej lavici na improvizovanom pódiu a neodmietli ani pozvanie do kolektívneho tanca.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Moldavsko má rozlohu asi dvoch tretín Slovenska a žije tam 3,5 milióna obyvateľov, ale rozlohu vinohradov má vyše 10-násobnú oproti slovenskej – podľa oficiálnych údajov je to 112-tisíc hektárov, ale tie varírujú až do 145-tisíc hektárov. Produkuje dva až 2,5 milióna hektolitrov vína ročne, čo ho v podstate radí medzi svetové vinárske mocnosti – medzi prvých 10 až 12 najväčších producentov vína na svete. Vinárstvo a vinohradníctvo tu zamestnáva 250-tisíc ľudí.
Ak ste sa napriek pôsobivým číslam s moldavskými vínami veľmi nestretli, nie ste jediní. Dlhé desaťročie bolo totiž Moldavsko vinicou a pivnicou bývalého Sovietskeho zväzu – až 85 percent produkcie išlo tam. Aj báťuška Putin oslavoval svoje 50. narodeniny v moldavských pivniciach. Potom sa však Moldavci prestali s Rusmi „kamarátiť“ a v roku 2006 prišiel šok.
Ruské embargo na moldavské vína – ako inak, pretože obsahovali „škodlivé látky“. V roku 2007 ho síce zrušili, ale potom nasledovalo ďalšie a minulý rok ďalšie, ktoré trvá doteraz. Ako ruská odpoveď na snahy Moldavska o zblíženie sa s Európskou úniou.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Pozitíva ťažkých časov
Pre moldavských vinárov znamenali a znamenajú ruské embargá ťažké časy, ale ako hovoria, majú aj svoje dobré stránky. Boli nútení začať hľadať iné odbytiská, zaoberať sa viac kvalitou vína. Kým do Ruska sa vozili v podstate polotovary v sudoch, viac sa začali zameriavať na fľaškové vína.
Do vinárstva začali prúdiť peniaze z USA, Japonska, technológie sa nakupujú z Nemecka, Talianska, veľa moldavských enológov študovalo z západnej Európe a, naopak, v Moldavsku pôsobí a pomáha napríklad veľa talianskych vinárskych fachmanov. Moldavci sú roky zvyknutí vyrábať víno podľa vkusu zákazníka a tak ako produkovali sladké a polosladké vína pre Rusov, naučili sa produkovať výborné suché vína. Pretože náklady na produkciu sú tu nižšie ako inde v Európe, aj s vynikajúcim pomerom kvalita/cena. Keďže masová klientela chce najmä medzinárodné odrody, robia sa tu vína hlavne z nich – tvoria 90 percent výsadby vinohradov. Zvyšok sú autochtónne, teda pôvodné, ako biela Feteasca alba, alebo modré ako Feteasca neagra či Rara Neagra.
Zdroj: Jarmila Horváthová
V niečom sú Moldavci aj výrazne pred Slovenskom – napríklad v marketingu a propagácii svojich vín. Založili Národný úrad pre vinič a víno, ktorý má na starosti aj marketingovú komunikáciu, vytvorili značku Wine of Moldova a do zvyšovania kvality vinárstva a jeho propagácie investujú desiatky miliónov eur. Na financovaní projektu sa podieľa rovnakým dielom štát a súkromný vinársky sektor. Samozrejme, v súčasnom svete, ktorý je preplnený vínom, je aj kvalitného vína za dobré ceny prebytok. Takže Moldavci, aj keď vyvážajú víno aj do západnej Európy a USA, nepredpokladajú, že by vývoz tam mohol aspoň sčasti nahradiť výpadky na ruskom trhu. Oveľa viac sa orientujú na export do bývalých sovietskych a postsocialistických krajín – z nich sú moldavské vína populárne najmä v Poľsku, Českej republike, v Rumunsku a v malej miere sa dovážajú aj na Slovensko. Do desiatky krajín,odkiaľ prichádza za export vína najviac peňazí, patrí aj USA a Čína.
Pivnice ako katedrály
Nielen vínom je vinár živý – týmto heslom sa riadia veľké vinárstva v Moldavsku a vínny turizmus tu majú naozaj na veľmi slušnej úrovni. Krásne degustačné priestory, reštaurácie, ale aj ubytovanie priamo vo vinárstvach alebo neďaleko v agroturistických zariadeniach sú tu samozrejmosťou. Počas národných vinárskych dní predávali v Kišiňove zájazdy do jednotlivých vinárstiev – a podľa davov, ktoré sme potom v nich stretávali, majú Moldavci o svoje víno a o to, ako sa robí, evidentne záujem.
Ale majú aj také skvosty ako najväčšie pivnice sveta, zapísané aj v Guinnessovej knihe rekordov. Tie sú v Milestii Mici neďaleko Kišiňova a už príchod do areálu je pôsobivý. Vítajú vás tu dve fontány vína – jedna s bielym a jedna s červeným „vínom“. A samotná prehliadka? Zabudnite na všetko, čo ste si doteraz o tom, ako majú vínne pivnice vyzerať, mysleli. Pivnice v Milestii Mici, to je totiž 200 kilometrov chodieb vytesaných do vápenca, kde sa nechodí, ale jazdí v nákladných autách a mikrobusoch. Chodby tu majú svoje názvy ako ulice, rovnako tu vidíte aj dopravné značky ako na „normálnych“ uliciach. Miesto na uskladnenie tu nájde 65 miliónov fliaš a majú tu aj jeden z najväčších vinárskych archívov na svete – má dva milióny fliaš.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Ďalší takýto skvost sú pivnice vo vinárstve Cricova – tie sú považované za národnú pamiatku a klenot moldavskáho vinárstva a vinohradníctva. Každú významnejšiu návštevu, ktorá do Moldavska príde, zoberú sem, ani medzištátne dohody a zmluvy sa nepodpisujú v sídle vlády, ale tu. Vínny archív má síce „len“ 1,5 milióna fliaš, ale urobili z neho turistickú atrakciu – svoje vína tu majú početní štátnici od Vladimira Putina až po Angelu Merkelovú a Josého Manuela Barossa. Teda nie že by si ich tu odložili, archív im urobili Moldavci. Kedykoľvek budú mať na niektoré z vín chuť, môžu si poň poslať alebo oň požiadať.
Cestu organizoval moldavský Národný úrad pre vinič a víno.
Bohatá história
Zdroj: Jarmila Horváthová
Vinárstvo má v Moldavsku dlhú históriu, archeologické nálezy, ktoré dokazateľne preukazujú pestovanie viniča na tomto území, sú staré 5 000 rokov a Moldavci radi tvrdia, že víno sa tu robilo ešte skôr. Moldavsko bolo hlavným dodávateľom vína nielen do bývalého Sovietskeho zväzu, ale už do cárskeho Ruska a vína odtiaľ sa pili aj na cárskom dvore. Veľká časť produkcie sa vždy vyvážala. Po tom, čo Phylloxera zničila európske vinohrady a vo Francúzsku bol nedostatok vína, bolo Moldavsko hlavným dovozcom vín do krajiny galského kohúta. Víno z Moldavska poznajú aj na britskom kráľovskom dvore – kráľovnej Alžbete II. v 90. rokoch zachutilo víno Negru de Purcari.
Najznámejšie vinárstva
Zdroj: Jarmila Horváthová
Väčšina moldavských vinárstiev má na slovenské pomery veľkú produkciu, pohybuje sa od niekoľko stotisíc do miliónov fliaš ročne. Veľká časť vína sa z Moldavska exportuje, a to do 50 krajín. Najznámejšie vinárstva sú:
• Milestii Mici
• Cricova
• Chateau Vartely
• EtCetera
• Purcari
• Gitana
• Cimislia
• Migdal-P
• Mimi
• Asconi
• Fautor
Archívna atrakcia
Zdroj: Jarmila Horváthová
Atraciou v archíve v Cricove vína z Bordeaux, Burgundska a iných slávnych svetových regiónov s dátumom 1938 – 1940. Meno, komu patria, síce na nich nie je, ale všetci zainteresovaní vedia, že patrili nacistickému pohlavárovi Hermannovi Göringovi. Ten si ich sem nechal priviezť, keď Nemci obsadili Moldavsko. Potom, pri oslobodení ich zhabala Sovietska armáda, stali sa vojnovou korisťou. Fotografie na stenách v degustačných priestoroch v Cricove vyzerajú ako čítanie Who is who v európskej politike (je tam aj fotografia Eduarda Kukana a Miloša Zemana). Ale najviac sú v Cricove pyšní aj tak na vlastnoručne napísané poďakovanie od prvého kozmonauta sveta Jurija Gagarina.
