Moje skúšky dospelosti

Jednu takúto skúšku som zažila na vlastnej koži. V júni som sa vrátila zo študijného pobytu v Kanade. V Halifaxe, hlavnom meste Nového Škótska, som strávila celý minulý školský rok. Do zahraničia sme z mojej triedy odišli viacerí. Keď sme sa po vyše roku vrátili do školy, čakali sme od spolužiakov nejaké špeciálne privítanie. Ale tí si nás skoro ani nevšimli, len nás bežne pozdravili, ako keby sme sa videli včera, To ma šokovalo, lebo som mala pocit, že som sa vrátila iná, ako som odtiaľ odišla.

Je neuveriteľné, ako vás môže pár mesiacov zmeniť. Vrátiť sa do toho istého stereotypu, z ktorého som pred rokom odišla, bolo preto pre mňa ťažké. Okrem toho ma tu zarazili aj vyrovnávacie skúšky, ktoré boli ťažšie, ako som čakala, lebo som úplne vypadla zo slovenského školského systému. Predmety ako slovenčina, občianska či dejepis som v Kanade vôbec nemala a učenie sa na ne bolo celkom utrpenie. Jednak preto, lebo som sa musela učiť v lete, a aj preto, lebo som sa rok nemusela nič bifľovať. V Kanade totiž funguje učenie skôr na princípe porozumenia.