V stredu ráno som sa s ďalšími štyrmi študentmi z Košíc a Námestova stretol na bratislavskom letisku a leteli sme s pánom prezidentom do europarlamentu v Štrasburgu. Najväčší postreh? Prezident nikdy nečaká. Bolo neskutočné sedieť v šiestom aute autokolóny, kvôli ktorej bola odstavená trojprúdová diaľnica.

Prezident v prejave presne opísal aktuálne dianie. Politici, nielen slovenskí, prezentujú vlastné zlyhania ako zlyhania Európskej únie. Tým posúvajú esá do rúk extrémistov. A my nemôžeme čakať pomoc od EÚ, keď jej sami odmietame pomáhať.

Potešilo ma, že nám prezidenti ukázali, ako im na našej generácii záleží

Cieľom našej účasti na tomto vystúpení slovenského prezidenta bolo rozširovať povedomie o význame volieb do europarlamentu medzi mladými. Volebná účasť v posledných voľbách bola len 13 percent, najmenej spomedzi členských štátov EÚ.

Ale tým sa ešte môj týždeň nekončil. V piatok som mal česť diskutovať v Žiline za okrúhlym stolom hneď s dvomi prezidentmi – nemeckým Franzom-Walterom Steinmeirom a Andrejom Kiskom. Opäť sme sa rozprávali najmä o slobode a z nej plynúcej kríze demokracie. Veľmi ma potešil nemecký prezident, ktorý na chvíľu prevzal úlohu moderátora a položil otázku: Ako má zaujať mladú generáciu? Debatovali sme o tom, ale pre mňa bol najdôležitejší ten záujem politikov komunikovať so študentmi.

Bol to super týždeň. Síce sa každá epizóda odohrávala na inom mieste, ale odkaz, ktorý som dostal, bol rovnaký. Na našej generácii záleží. Všeobecne sa nám vyčítajú dve veci. Prvá, že sme si nevybojovali slobodu, a tak si ju nevážime alebo nepoznáme jej skutočnú hodnotu. Ale podľa mňa je skvelé, ak slobodu berieme ako prirodzenú súčasť života. Ak nás o ňu začne niekto oberať, budeme prví, ktorým to bude vadiť.

Druhou výčitkou je, že vraj naša generácia nemá jasný cieľ. Staršie ročníky študentov sa totiž dokázali zjednotiť a v novembri 1989 pomohli presadiť spoločenskú zmenu. Dosiahli to, čo chceli. To sa vraj o našej generácii nedá povedať, lebo sa sústreďujeme skôr na úspechy jednotlivcov. Ja si myslím, že aj to je v poriadku. Keď každý z nás bude robiť to, čo ho baví, nebude rozmýšľať nad zmenou systému, ale podporovať ho.