Chopil som sa tejto príležitosti, ale keďže prevádzkovať kaviareň nebolo v mojom veku možné, začal som kávu pražiť. A hoci som vôbec netušil, do čoho idem, mal som odhodlanie a túžbu kráčať za svojím snom. Po pár dňoch hľadania dodávateľa zelenej kávy som prvý raz skúšal upražiť vlastnú kávu v hrnci na prípravu popcornu.

Dnes na chvíle, keď kuchyňu zaplavil príval dymu a mňa pocit radosti, spomínam s úsmevom. Bol som bez akýchkoľvek skúseností a jediné, čo ma sprevádzalo, bolo nadšenie a šťastie, že sme túto kávu (napriek tomu, aká bola zlá) mohli v rámci študentskej spoločnosti ponúkať a predať. Učitelia i študenti nás neustále podporovali a ja som sa vďaka nim zdokonaľoval vo svojom remesle.

Prešlo pár mesiacov a niekoľko stoviek pražení, kým som konečne začal rozumieť tomu, ako proces praženia kávy funguje. Keďže takmer nikto sa nechcel o svoje know-how podeliť, nezostávalo mi nič iné, než každé jedno praženie analyzovať a učiť sa na vlastných chybách.

Viete si to vôbec predstaviť? Upražiť asi 30 kilogramov kávy v hrnci, kým si uvedomíte, o čom to celé vlastne je?

Ale neľutujem, práve naopak. Každým dňom sa mi to páčilo viac a viac, robil som môj „biznis“ radšej a káva začínala mať svoju chuť a vôňu. Postupne sa z obyčajného krúžku na škole stalo moje hobby, ktorému som venoval takmer všetok voľný čas. Stal sa zo mňa „dodávateľ“ kávy nielen pre školu, ale aj pre rodičov a známych.

Od mojej šálky kávy v hlavnom meste Talianska prešli viac ako dva roky a hoci sa mi môj sen otvoriť si vlastnú kaviareň ešte nesplnil, myslím, že som na dobrej ceste. Mám svoju vlastnú firmu a vďaka školskému krúžku som objavil prácu, ktorú mám rád. Nebolo to také ťažké, stačilo sa len chopiť príležitosti, vydať sa na cestu a splniť si sen.

Autor pochádza z Levíc, vlani si založil s.r.o. a je najmladší pražiar kávy na Slovensku.