Modulárne domy sú ako lego. Dajú sa rozoberať a prenášať

Keď v dokumentárnych amerických filmoch človek vidí, ako veľké kamióny prepravujú celý dom z jedného štátu do druhého, je to pre Slováka úsmevné. Lenže mobilita v bývaní prichádza už aj na Slovensko. Je síce ešte v plienkach, ale veľké autá s modulárnymi domami sa už objavujú aj na slovenských cestách.

Čoraz viac ľudí nechce byť pripútaných k jednému pozemku či lokalite na celý život. Kto sa rád sťahuje, môže meniť domy, ale niekto si dom môže zobrať so sebou. Stačí sa s otvorenými očami poobzerať po trhu a nájde firmy aj technológie, ktoré takúto možnosť ponúkajú.

„Naše domy sú ako menu v reštaurácii. Vyberiete si tvar, steny, interiér a my vám to doručíme rýchlo a bez prekvapení,“ vysvetľuje výhody modulárnych domov gastroterminológiou Alexander Nikolajev, spolumajiteľ poľskej firmy Modul Invest, ktorá pred rokom vstúpila na slovenský trh. Okrem klasických rodinných domov táto firma ponúka hausbóty a viacposchodové montované budovy.

Flexibilita a rýchlosť

Modulárne domy, ktoré sú postavené zvyčajne z prefabrikovaných panelov umiestnených do oceľovej konštrukcie, majú oproti klasickému tehlovému domu viacero výhod. V prvom rade je to flexibilita. Starosta malej, ale rýchlorastúcej obce pri Senci uvažuje o postavení modulárnej školy. Nevie totiž, koľko detí bude mať obec o päť či desať rokov. Preto potrebuje flexibilnú budovu.

Navyše ak detí časom ubudne, mohol by časť školy premeniť na kultúrny dom, ktorý v dedine chýba. Načo stavať jednu veľkú školu a potom veľký kultúrny dom? Obe budovy časom môžu zívať prázdnotou.

Ďalšia výhoda takého domu je rýchlosť výstavby. Firmy tvrdia, že modulárny dom  dokážu postaviť komplet na kľúč za niekoľko mesiacov. Navyše ho stavajú vo vlastných výrobných halách, pod strechou, takže výstavba sa môže realizovať aj v zime či v nepriaznivom počasí.

Navyše dom robený v suchu v hale má menej nepresností než ten, ktorý sa stavia vonku za každého počasia. Nemôže sa napríklad stať, že do domu zatečie alebo ho niekto poškodí pri výstavbe. Procesy vo fabrike sú zvyčajne automatizované a technologické prestávky prakticky neexistujú.

Celá stavba je v podstate suchý proces. Stavbár tak nemusí čakať na vhodné počasie či na schnutie betónu. Napokon, niekto ocení aj variabilitu modulárnej stavby. Človek si vyberie veľkosť a tvar modulov, ktoré potrebuje, a neskôr môže svoj dom rozšíriť o ďalšie moduly podľa vlastných predstáv. Môže ho nadstaviť do výšky či do šírky. A, samozrejme, takýto dom môže človek kedykoľvek presťahovať na nové miesto.

Budova ako investícia

Modulárne stavby môžu slúžiť aj ako investícia pre drobných investorov, ktorí majú malý pozemok a nevedia, ako ho využiť. „Napríklad máte pôdu na Donovaloch, kde vám územný plán nedovoľuje postaviť veľkú stavbu. Postavíte si tam malú modulárnu chatu či dve a môžete ich prenajímať,“ vysvetľuje konateľ Modul Investu Martin Macko.

Podľa neho sú tieto domy výhodné aj z pohľadu zdieľanej ekonomiky, ktorá je teraz trendom. Investor kúpi pozemok, dá tam montované chaty či apartmány a potom ich rozoberie a prenesie inde. Chata do 25 štvorcových metrov bez sietí navyše nemusí mať stavebné povolenie, takže výstavba môže byť ešte rýchlejšia a bez zbytočnej byrokracie.

Vo väčšine prípadov je pri malých modulárnych chatách nutné len ohlásenie stavby, čo je zjednodušený a zrýchlený proces stavebného povolenia. Moderná chata môže siete nahradiť solárnou energiou a moderným septikom. Budova tak bude autonómna a nemusí byť ani spojená so zemou. Bežne sa také chaty stavajú na pylónoch či skrutkách.

Mladá rodina si môže vďaka modulom ušiť svoj domček presne na mieru

Využitie skladačkových domov vidia odborníci napríklad aj vo výstavbe domov sociálnych služieb či hotelov. „Výhoda pre investora je aj v tom, že spolupracuje s jednou firmou, nie s kopou subdodávateľov, vie, čo dostane, v akej kvalite a ako rýchlo,“ vysvetľuje A. Nikolajev.

Využívať modulárne domy môže aj verejný sektor či samosprávy. Ekomodular koncom leta neďaleko Brna postavil v obci škôlku pre 28 detí. „Projekt od objednania po odovzdanie kompletnej stavby trval 120 dní, čo je pre klasické stavby nemysliteľné,“ dodáva M. Lukscheider. Spoločnosť Bývanie raz-dva zase realizovala v Česku lyžiarsku školu aj s ubytovaním ako modulárnu drevostavbu do výšky troch poschodí plus obytné podkrovie.

Zdroj: MICHAL SMRČOK

Cena je porovnateľná

Modulárny dom môže byť drahší aj lacnejší ako bežný, záleží na vyhotovení. Modul Invest má trocha drahšie domy na štvorcový meter, ale nerobí holodomy, ale domy na kľúč. Stavebník tak nezažije prekvapenie, pretože firma má postupy výstavby štandardizované, môže si ich prísť pozrieť do výrobnej haly.

„Za ideálnych podmienok je tradičná stavba lacnejšia, lenže ideálne podmienky na vonkajšej stavbe nie sú nikdy,“ tvrdí  M. Macko. Modul Invest dokáže postaviť dom na kľúč pre štvorčlennú rodinu s rozlohou 112 štvorcových metrov od 1 355 eur s DPH na štvorcový meter, čo je okolo 150-tisíc eur. „Samozrejme, ak sa bude stavať viac takých domov, ich cena pôjde dole,“ dodáva M. Macko.

Stratégia Modul Investu však nie je bojovať na trhu nízkymi cenami. Ceny firma dokáže ušiť na mieru klienta. „Náš biznismodel nie je predávať domy pre individuálnych klientov. Chceme robiť domy či moduly vo veľkom aj pre verejné inštitúcie či privátne firmy,“ vysvetľuje A. Nikolajev.

Aj preto ich oceľové rámy majú certifikát, že môžu byť nadstavované do výšky, teda byť viacposchodové. Spájajú sa jednoducho skrutkami. Aj preto sa neskôr dajú v prípade potreby rozobrať. Ušetriť peniaze pri výstavbe modulárneho domu môžete aj tým, že nepotrebujete základovú dosku z betónu. Firmy ich často stavajú na oceľových skrtukách, ktoré vyrovnajú nerovnosť terénu, a preto odpadajú drahé výkopové práce.

Cenu modulárneho domu môže predražiť najmä doprava. Ide o nadrozmerný náklad, ak sa preváža na väčšiu vzdialenosť, môže to vyjsť draho. Vŕtaniu oceľových skrutiek vždy predchádza geologický prieskum, takže aj to treba zarátať do finálnej ceny.

Pre mladých ľudí to však môže byť dobré štartovacie bývanie. Keďže ceny nehnuteľnosti budú stále rásť, mladá rodina si môže vďaka jednotlivým modulom „ušiť“ svoj domček na mieru. Napríklad začať s dvoma modulmi, a keď sa rodinka rozrastie, pristaviť ďalší modul podľa potreby. „Napokon, pri rozvode by si reálne mohli dom aj rozdeliť,“ dodáva s humorom Rastislav Vlado, riaditeľ spoločnosti Bývanie raz-dva, ktorá stavia modulárne drevodomy.

Výhody a nevýhody

+
 flexibilita: dom je v podstate skladačka, môže sa nadstaviť aj zmenšiť
 rýchlosť: bývanie na kľúč už do štyroch mesiacov bez ohľadu na ročné obdobie
 kvalita: menšia chybovosť pri štandardizovaných prefabrikátoch
 dlhá životnosť: niektoré firmy dávajú na konštrukciu záruku až na 30 rokov
 energetická nenáročnosť: nízke náklady na vykurovanie aj údržbu
 stavba bez starostí: dom firma vyrobí v hale, privezie a usadí na pozemok
 pevný rozpočet: pri stavbe domu nie sú skryté výdavky navyše
 menej byrokracie pri stavebnom konaní

–
 vyššie náklady na prepravu
 problémy s financovaním cez hypotéku

Životnosť a odolnosť

Skeptik, ktorý sa riadi heslom tehla je tehla, môže byť prekvapený, keď na neho firmy stavajúce modulárne domy vychrlia čísla o životnosti a tepelnoizolačných vlastnostiach stavby. Firmy garantujú životnosť modulárneho domu porovnateľnú s bežnými domami – na desiatky rokov – podľa toho, ako sa majiteľ o stavbu stará.

„Kvalitatívne sú naše modulárne domy ekvivalentom murovanej stavby, v mnohých aspektoch a detailoch ju dokonca prevyšujú,“ tvrdí Marcel Lukscheider, manažér biznisového developmentu firmy Ekomodular. Izolácie, panely a priečky v takýchto domoch sú z podobných materiálov ako pri klasických domoch, teda sadrokartón, izolačná vlna a OSB dosky. Tieto domy, samozrejme, spĺňajú všetky protipožiarne aj zvukové normy.

„Tieto stavby sa navrhujú ako celoročne obývané nízkoenergetické domy. Keďže ide o panelové moduly zo striekanej dvojzložkovej peny ako izolácie, vlastnosti sú lepšie než pri tehlovom dome,“ tvrdí R. Vlado.

Hoci modulárne domy môžu niekomu pripomínať kontajnery, nie je to úplne tak. Mnohé firmy ich vyrábajú z dreva, iné používajú ako základ oceľovú konštrukciu. Sú však aj firmy, ktoré robia moduly z lodných kontajnerov. „Pre tepelné mosty som si nie celkom istý, či je toto správna cesta, keď hovoríme o nízkoenergetických stavbách,“ pochybuje R. Vlado.

Zdroj: MICHAL SMRČOK

Dopyt rastie, ale je v plienkach

Slovenský trh je podľa oslovených firiem a odborníkov oproti zahraničiu stále konzervatívny a zaspatý. „Stavebníctvo je veľmi konzervatívny segment a napriek tomu, že princíp modularity je tu už dlhé desaťročia, významný podiel trhu v súčasnosti nezaberá,“ priznáva architekt Jakub Mikula z Vize Ateliéru, ktorý sa venuje pasívnym domom. Ešte stále prevláda klasický názor, že „tehla je tehla“.

K modulárnym domom pristupuje opatrne aj finančný sektor. Na Slovensku dodnes neexistuje finančná inštitúcia, ktorá by poskytovala špeciálnu hypotéku na modulárne drevostavby. „V Česku je to už roky zavedená komodita a hypotéku poskytujú viaceré banky,“ uvádza M. Lukscheider.

Pecíznosť dielcov vyrobených v hale môže byť podstatne vyššia než pri bežnej stavbe

Postupne sa to už láme, najmä vekovo. „Mladšie ročníky by chceli len modulárne stavby, pretože vidia výhodu v tom, že napríklad kvôli práci by si mohli presťahovať celý dom. Staršie ročníky sú konzervatívnejšie a ako keby neverili domom, ktoré nemajú masívnu spodnú betónovú stavbu ako zá-klad,“ myslí si R. Vlado.

Modul Invest sa teraz zameriava na stredoeurópsky trh. „Ale nečakal som, že budeme bojovať s takými zažitými stereotypmi a predsudkami voči modulovým domom,“ priznáva A. Nikolajev. Aj preto chce na Slovensku robiť najmä osvetu medzi architektmi a projektantmi. „Chceme im vysvetliť, že nemusíme stavať len z betónu a tehly a že žijeme v 21. storočí,“ dodáva.

Vplyv skladačky na rodinu
Stavba modulárnych domov môže mať aj sociálny aspekt.
Robotníci necestujú za prácou po stavbách hore-dole. „Naši robotníci sú v jednej fabrike, robia od do, večer prídu domov a môžu objať svoju manželku,“ vysvetľuje ďalšiu výhodu modulárneho stavebníctva konateľ Modul Investu Martin Macko. To je podľa neho pridaná hodnota, ktorá má vplyv na kvalitu života pracovníka a znižuje aj chybovosť, čím zvyšuje kvalitu práce. Navyše vo fabrikách na výrobu prefabrikovaných domov je menej úrazov, lebo procesy sú naučené. Napokon je tu ešte jeden dôležitý aspekt. Slovensko už má a bude mať problém s lacnou pracovnou silou zo zahraničia, čo pri výstavbe týchto domov odpadá, lebo do stabilnejšej práce dokážu firmy prilákať aj miestnych. „Základným prínosom modulárnych domov je rýchlosť celého procesu od projektovej dokumentácie po realizáciu. Vzhľadom na zvyšujúcu sa cenu práce je táto výhoda veľmi atraktívna,“ myslí si Jakub Mikula z Vize Ateliéru, ktorý sa venuje pasívnym domom.

Opatrnosť medzi architektmi

Kým niektorí producenti modulárnych stavieb sa sťažujú, že projektanti ani architekti ich technológii zatiaľ nedôverujú, iní majú pozitívnejšie skúsenosti. „Nemáme absolútne žiaden problém, pretože pri stúpajúcej popularite drevodomov nás projektanti kontaktujú sami,“ tvrdí R. Vlado.

Architektov a projektantov sa zastáva aj J. Mikula. Nie sú podľa neho spiatočníci, len si vyberajú cestu ľahšieho odporu. Vysvetľuje, že pre väčšinu je stávka na inovatívnejšie princípy dlhšia a zároveň tŕnistejšia cesta. Ďalším dôvodom je, že v našej zemepisnej šírke sa modulová výstavba spája s panelovými bytovými domami a ich zúfalo nízkou kvalitou.

„Opak je pravda: precíznosť dielcov vyrobených v hale a systémovo spojených na stavbe môže byť podstatne vyššia než pri bežnej stavbe,“ dodáva architekt. Flexibilita týchto stavieb podľa neho skôr či neskôr na trhu prerazí. Spoločnosť sa veľmi rýchlo mení, čo je dnes trendom, o päť rokov už môže byť zastarané. Stavbu nie je možné renovovať v takých krátkych časových úsekoch.

„Preto je nesmierne dôležité, aby architekt myslel pri návrhu na možnosť flexibilne meniť pôdorys podľa aktuálneho využitia stavby bez radikálnych stavebných zásahov do konštrukcie a aby tak stavba mohla plniť rôzne účely aj desaťročia. To je ekologický, trvalo udržateľný a zároveň najekonomickejší prístup,“ dodáva J. Mikula.