V treťom kvartáli 2012 sa britská ekonomika vrátila k rastu. Dvojitá recesia sa – aspoň technicky – skončila. Otázky však zostávajú. Existujú totiž legitímne pochybnosti o správnosti týchto čerstvých štatistík. Často ich úradníci revidujú, a to nezanedbateľne. Prekvapujúci jednopercentný nárast v treťom štvrťroku môže razom vysublimovať. Navyše, v dlhodobom, dvojročnom období britská ekonomika aj tak stagnuje. Ani vyhliadky na rok 2013 nie sú radostné. Medzinárodný menový fond znížil prognózu rastu z 1,4 na 1,1 percenta. Iste, korekciu oznámil ešte pred štatistikami, ktoré potvrdili koniec recesie, no optimizmus zostáva aj tak nedostatkovou komoditou.
Napriek očakávaniam zamestnanosť v súkromnom sektore stúpa, hoci hlavne v zamestnaniach na čiastočný úväzok. Verejný sektor naďalej prepúšťa. Aj keď vláda už dva a pol roka šetrí, na väčšinu škrtov v bežných výdavkoch má ešte len dôjsť. Politici dychtivo poukazujú na to, že z obrovského fiškálneho schodku skresali celú štvrtinu, ale zabúdajú dodať, že tento úspech sa týka roku 2011. Štatistiky ministerstva financií dokazujú, že vláda v konsolidačnom úsilí odvtedy poľavila.
Verejný dlh nedosahuje ani 70 percent HDP, je teda nižší ako v ostatných porovnateľných krajinách. No toto číslo nezahŕňa verejné prostriedky, ktoré vláda napumpovala do bánk, ani budúce výdavky v rámci partnerstiev so súkromným sektorom (PPP). Verejný dlh v širšom poňatí by sa tak do roku 2015 mal vyšplhať k sto percentám HDP.
S ohľadom na odhodlanie vlády zotrvať v úspornom režime, je jediným stimulom pre ekonomiku ten menový. Bank of England rozšírila program kvantitatívneho uvoľnenia, čiže zintenzívnila tlač peňazí. Objem intervencií dosahuje v súčasnosti 375 miliárd libier (470 mld. EUR). Inými slovami, banka financuje zhruba tretinu verejného dlhu, respektíve skoro polovicu štátnych dlhopisov, ktoré vláda vydala od začiatku krízy. Je pravda, že takáto politika umožnila vo Veľkej Británii udržať výnimočne nízke úrokové sadzby, no kritici frflú, ako dlho môže tento trik ešte fungovať. Obávajú sa vplyvu lacných peňazí na ceny aktív a budúcu hodnotu dôchodkov.
V roku 2011 zaznamenala Británia svoj najvyšší obchodný deficit v histórii (100 miliárd libier). Čiastočne ho kompenzoval nemalý prebytok bilancie služieb. No cieľom vlády je nastoliť novú rovnováhu v ekonomike presunom váhy od predimenzovaného finančného sektora k výrobe. Prvá časť transformácie sa realizuje. Medzinárodné i britské banky redukujú svoje investičné odnože so sídlom v Londýne. Navyše, domáci hráči predávajú aktíva, aby zmenšili bilančné sumy a dosiahli požadovanú kapitálovú primeranosť.
Túto snahu brzdia rastúce oprávky na súčasné i budúce pokuty a kompenzácie. Zoznam hriechov sa neustále rozširuje. Je tu škandál s fixingom medzibankovej sadzby LIBOR, pranie špinavých peňazí v USA, obchodovanie s krajinami, na ktoré bolo uvalené embargo, či manipulácie trhu s elektrinou v Kalifornii. No ďaleko najnákladnejší škandál sa skrýva pod akronymom PPI (Payment Protection Insurance). Všetky britské banky totiž svojim klientom predávali predražené a často nevyužiteľné poistenie civilizačných chorôb, respektíve poistenie pre prípad straty zamestnania. V čase uzávierky ročenky celková hodnota kompenzácií v súvislosti s PPI presiahla 11 miliárd libier.
Druhú časť vládneho zámeru, čiže oživenie priemyslu a exportu, sa zatiaľ plniť nedarí. S jedinou výnimkou, a tou je výroba a vývoz automobilov. Po prvýkrát za mnoho rokov sa Británii podarilo dosiahnuť kladnú obchodnú bilanciu v tomto sektore. Zo záhadných dôvodov sú všetci významní producenti v odvetví pod zahraničnou kontrolou.
Politicky čoraz labilnejšia koalícia pod vedením Davida Camerona musí brániť svoju hospodársku aj fiškálnu politiku pred silnejúcimi labouristami. Tí stále volajú po poľavení v úsporách a väčších stimuloch. Hoci v prieskumoch verejnej mienky získavajú, ich receptu na liečbu ekonomiky chýba dôveryhodnosť. To však neznamená, že konzervatívno-liberálna vláda to robí dobre.
Autor je britský a írsky korešpondent švajčiarskeho rozhlasu DRS.
Článok vyšiel v samostatnej prílohe Slovensko a svet 2013, ktorá bola súčasťou vydania TRENDU 47/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partner projektu
Ilustrácia - Profimedia.cz
