Modernizácia armády pod bojovou zástavou SNS: bez systému a netransparentne

Ak sa k tomu pridá aj súčasná dobrá ekonomická situácia Slovenska, vďaka ktorej sú k dispozícii prostriedky na veľké nákupy, a po rokoch živorenia sa na nohy postavil aj domáci zbrojársky priemysel, ide o jedinečnú súhru faktorov, ktorá sa tak skoro nemusí opakovať. No netransparentný spôsob, akým tento nákup riadia nominanti Slovenskej národnej strany (SNS) na ministerstve obrany, môže celý proces modernizácie opäť na dlhé roky zabrzdiť.

Za hranicou životnosti

To, že slovenská armáda je na tom z hľadiska technického vybavenia zle, nespochybňuje nikto. Samotný rezort obrany v Bielej knihe zverejnenej v minulom roku opisuje jej kritický stav.

„Realizovaná modernizácia neodstránila dlhodobé deficity (...) prejavujúce sa nedostatkom časti a zastaranosťou väčšiny výzbroje, techniky, materiálu a komunikačných a informačných systémov (väčšina hlavných druhov výzbroje a techniky je za hranicou životnosti), ktorá neumožňuje dosiahnutie potrebných spôsobilostí OS SR na obranu štátu a je poruchová s nízkou prevádzkyschopnosťou,“ stojí v dokumente.

Slovenská armáda tak spĺňa štandardy NATO ani nie na päťdesiat percent. V prípade komunikačných a informačných systémov je dokonca iba na štvrtinovej úrovni štandardov aliancie.

Súčasný kritický stav je dôsledkom dlhodobého podfinancovania sektora obrany. Kým v roku 2009 podiel výdavkov na obranu dosahoval 1,65 percenta HDP, odvtedy kontinuálne klesal a svoje dno dosiahol v rokoch 2013 a 2014, keď to bolo len necelé percento HDP.

Slovenská armáda spĺňa štandardy NATO ani nie na päťdesiat percent

Situácia sa nezlepšila ani v nasledujúcich rokoch, a tak kým v 2009 na obranu išlo 980 miliónov eur, vlani to bolo len 913 miliónov eur.

Osemkolesový obrnený transportér Patria AMV35 Zdroj: Patria

„Obranné výdavky špeciálne na nevyhnutnú modernizáciu boli dlhodobo výrazne poddimenzované. Došlo k vnútornému dlhu a toto je jeho následkom. Namiesto priebežnej a systémovej modernizácie sa dostávame do situácie, kde naozaj množstvo techniky nielen morálne, ale aj fyzicky končí a je potrebné v relatívne krátkom čase investovať veľa peňazí,“ vysvetľuje prezident Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Jaroslav Naď.

Slovensko podľa neho v predchádzajúcom období fungovalo bez systematického obranného plánovania, ktoré je štandardom v krajinách NATO, a volilo ad hoc riešenia, za čo bolo terčom kritiky v aliancii.

Všetko a za veľa

Ministerstvo obrany pod vedením nominanta SNS Petra Gajdoša aj preto predstavilo v októbri tohto roku dlhodobý plán rozvoja obrany s výhľadom do roku 2030. Jeho súčasťou bol detailný rozpis jednotlivých modernizačných projektov v celkovej hodnote 6,8 miliardy eur. Celkové obranné výdavky sú do roku 2030 kalkulované v objeme 30 miliárd eur, z čoho takmer tretina má smerovať na rozvoj rezortu obrany vrátane modernizácie a nákupu vojenskej techniky.

Do roku 2020 majú výdavky na obranu dosiahnuť 1,6 percenta HDP a od roku 2024 by už mali stúpnuť na dve percentá výkonu ekonomiky. Tým by malo Slovensko naplniť prísľub daný NATO a súčasne splniť časť podmienok na zapojenie do Stálej štruktúrovanej spolupráce EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany (PESCO).

Tento plán však má podľa analytikov viacero problémov. Prvým a najdôležitejším je