Moderná architektúra patrí aj do veľhôr

Hoci nejde o zámer bohatého investora, ale snahu rovnomenného občianskeho združenia doviesť dlhoročné plány na obnovu chaty k realizácii, návrhy poslalo až 95 tímov zo Slovenska, Česka, Rakúska, Maďarska, Nemecka, Rumunska, Belgicka a Veľkej Británie.

Odborná porota vybrala ako najlepší návrh českého združenia architektov a inžinierov architecti.cz. „Sme presvedčení, že z úspešnej architektonickej súťaže vzišiel najlepší návrh, ktorý reflektuje náročné klimatické podmienky v tejto oblasti a pritom sa snaží jedinečné miesto zaťažiť v čo najmenšej miere,“ hovorí Marián Seman, predseda občianskeho združenia Kežmarská chata. V súťaži prevládali moderné objekty.

Takým je aj víťazný návrh, ktorý si vyslúžil na sociálnej sieti zmiešané reakcie. „Hmota objektu sa snaží čo najviac priblížiť tvaru gule, ktorý má ideálny pomer vnútorného objemu oproti povrchu, a teda aj najmenšie tepelné straty,“ opisujú autori, ako si poradili s požiadavkou vytvoriť originálne dielo s kvalitným dispozičným riešením, ekonomicky, ekologicky a energeticky efektívne.

Združenie zorganizovalo viacero výstav súťažných návrhov a pokračuje v zbieraní financií od členov a z dvoch percent daní. K realizácii však ešte vedie dlhá cesta. Predpokladom je dokončenie zonácie Vysokých Tatier a podpísanie nájomnej zmluvy na pozemok v nadmorskej výške 1 615 metrov. „Termíny sa v tomto prípade odhadujú veľmi ťažko, ale budeme sa snažiť presvedčiť širokú aj odbornú verejnosť o vhodnosti takéhoto typu projektu,“ dodáva M. Seman. Združenie zatiaľ pokračuje v brigádach na odstraňovaní pozostatkov bývalej chaty.

Krkonošské centrum environmentálneho vzdelávania Zdroj: Benedikt Markel

Krkonošský krtko

Moderná architektúra vo vysokohorskom prostredí nie je vo svete ničím výnimočným. Stavby predovšetkým musia odolať náročným klimatickým podmienkam a byť pripravené na výpadky zásobovania, nesmú však ani narúšať prírodnú scenériu. Napriek tomu sa v národných parkoch nebudujú iba horské chaty v tradičnej architektúre regiónu, ale vznikajú aj inovatívne a veľmi odvážne objekty. Nízka energetická náročnosť je samozrejmosťou.

Dôkazom je aj pohľad na nominácie na tohtoročné ceny Európskej únie za najlepšiu súčasnú architektúru Mies van der Rohe Awards. Do finále sa síce žiadna z horských stavieb realizovaných za posledné dva roky nedostala, do výberu ich však nominovali nielen bohatšie krajiny s tradičným rešpektom k prírode ako Rakúsko či Nórsko, ale aj Česko, Slovinsko alebo Čierna Hora. Túto jar zasa vyvolal veľkú diskusiu návrh prvého mrakodrapu vo veľhorách.

Susedné Česko na európsku architektonickú cenu nominovalo aj Krkonošské centrum environmentálneho vzdelávania vo Vrchlabí. Projekt architekta Petra Hájeka už stihol získať viacero ocenení doma aj v zahraničí. Centrum prezývané Krtko organizuje náučné, kultúrne a spoločenské podujatia pre školy aj verejnosť. Na projekciách, besedách, prednáškach, výstavách či koncertoch ho za rok od otvorenia navštívilo sedemtisíc ľudí.

Budova, ktorú za vyše tri milióny eur vybudovala správa Krkonošského národného parku, je zapustená do zeme a vďaka zelenej streche splýva s okolím. „Geometria objektu vychádza z geometrie pohoria Krkonoše. Jednotlivé sklony a uhly majú prírodný protipól. Atmosféru verejného priestoru dokresľuje presklená bočná stena, cez ktorú možno sledovať ruch v budove a nepriamo sa zúčastniť prednášok, seminárov a výučby,“ opisuje autor. Nízkoenergetická budova je postavená z prírodného pohľadového betónu s drevenými vnútornými priečkami a nábytkom. Vyrástla v atraktívnom prostredí zámockého parku oproti dominante mesta a vedľa administratívnej budovy národného parku.

Dom na Camusdarach Sands v Škótsku Zdroj: David Barbour

Medzi skalami a vodou

„Navrhnite dom, ktorý obsiahne východ slnka nad horami a západ za ostrovmi. Využite topografiu miesta a reagujte na ňu krásnym tvarom a zaujímavou architektúrou,“ znelo zadanie od mladého páru na rodinný dom s dostupnou cenou na strmom svahu v Camusdarach Sands v Škótskej vysočine. Štúdio Raw Architecture Workshop sa muselo popasovať s osemmetrovým prevýšením skalnatého pozemku v odľahlých končinách.

Do domu sa vstupuje cez betónový „bunker“, z ktorého sa schodiskom z brezovej dyhy stúpa do presvetlených obytných podlaží s vysokými stropmi. Podobne je dom členený aj zvonku – na čiastočne zapustenej betónovej podstave stojí tmavá drevená konštrukcia. Riešenie vychádza z tradičných obydlí, ktoré si tu ľudia stavali už pred dvetisíc rokmi. Zapustené miestnosti boli tepelne izolované a stavba lepšie odolávala búrkam. Medzi ekologické riešenia patria okrem využívania termálnej energie aj miestne suroviny a firmy.

Most cez rieku Høse v Nórsku Zdroj: Rintala Eggertsson Architects / Dag Jenssen

V podobnom prostredí je zasadený aj kostol v nórskom Knarviku. „Kostol a jeho vonkajší priestor boli vytvorené s ohľadom na miesto a budúce hlavné námestie v Knarviku,“ opisujú projekt autori zo štúdia Reiulf Ramstad Arkitekter. Okrem cirkvi má s kapacitou päťsto ľudí slúžiť aj obci na stretnutia, detské, kultúrne a spoločenské akcie. Ostrohranný objekt inšpirovaný tradičnými nórskymi drevenými stĺpovými chrámami sa prispôsobuje strmému terénu a vegetácii. Hneď po dokončení sa stal dominantou regiónu na západnom pobreží krajiny.