Moc nemôže byť voľným lístkom na divokú jazdu, víťaz volieb nemôže všetko

Firmy patriace štátu, mestám, župám a ďalším verejným inštitúciám pritom hospodária ročne s viac než desiatimi miliardami eur a patria k najväčším zamestnávateľom v krajine. Práve od kvality ich práce závisí, po akých cestách či akými vlakmi jazdíme, kde končí odpad alebo či z kohútikov tečie pitná voda.

Napriek tomu, že za ich služby ľudia povinne a pod hrozbou trestu platia nemalé poplatky, verejnosť má len minimálny dosah na výber ich zástupcov či reálny dohľad nad tým, ako so zverenými peniazmi nakladajú.

Podľa analýzy organizácie Transparency International, ktorá na základe takmer šesťdesiatich indikátorov hodnotí transparentnosť verejných firiem, dosahuje čo i len polovicu maximálneho počtu bodov pätina z nich. Vo väčšine je dodnes štandardom zahmlievanie výsledkov, obchádzanie zverejňovania informácií a smerovanie verejných financií podľa farby straníckych tričiek či rodných krajov lídrov víťaznej kandidátky.

Riadiace pozície vo verejných firmách sa akoby stali samozrejmou politickou trafikou