Ľudomilný argument zlepšovania životnej situácie treba brať s rezervou: lacnejšie potraviny budú mať všetci, nielen tí chudobnejší, podobne aj zľavy z energií. A študenti a dôchodcovia už tak či tak mali zľavy z cestovného aj v minulosti. K tomu si pridajme neustále opakované úspechy Smeru: (pravdivý) pokles nezamestnanosti, (nepravdivý) najlepší rast HDP v únii, efektívnejší výber daní, rast miezd, penzií, sociálnych dávok. A k tomu žiadna inflácia a takmer nulové úrokové sadzby. Ak je toto životná úroveň, ktorú treba umelo zlepšovať štátnymi dotáciami, tak by sme sa mali báť toho, čo vláda pripraví, keď bude naozaj zle.
Hlavným problémom pre hodnotenie vlády však je, že je plná takýchto vnútorných rozporov. Tri roky sa jej darí konsolidovať rozpočet, aby svoju snahu nakoniec rozhádzala do zbytočných „balíčkov“. Keď sa rezort financií pustí do oživovania kapitálového trhu, vláda znenazdajky zruší IPO Slovak Telekomu a burzu znovu pochová. A kým financi varujú pred starnutím obyvateľstva a aspoň ako-tak rozširujú podporu sporenia na dôchodok, ministerstvo práce a Sociálna poisťovňa v tom istom čase ľudí presviedčajú, že súkromné sporenie je zlý nápad a štát sa o nich na staré kolená i tak postará. Pričom nie drahé potraviny, energie či cestovné sú skutočným dlhodobým problémom Slovenska. Lacnejšie rožky pre súčasných pracujúcich môžu znamenať žiadne rožky pre budúcich dôchodcov.
Keď už nie sú peniaze na širšiu daňovú podporu dobrovoľného sporenia (čomu sa dá veriť len ťažko, keď sa našli stámilióny na nepotrebné úľavy), stále je možné využiť obľúbenú zbraň guvernérov centrálnych bánk: slovnú intervenciu. Ak by Robert Fico spolu s balíkom úľav apeloval na ľudí, nech si takto usporené peniaze odložia na dôchodok, pretože sa im určite zídu, získal by uznanie ešte aj od svojich kritikov. A nič by ho to nestálo. To, že od neho takéto (či akékoľvek iné) rozumné, politicky dospelé slová nezaznievajú, je hlavným dôvodom cynického hodnotenia celej vlády. Napriek všetkým dobrým snahám jej nakoniec aj tak ide len o ten balík.
